Slovenská televízia svoje spravodajstvo o vojne Izraela s Hizballáhom od začiatku do konca označovala slovami "kríza na Blízkom východe". Lenže slovo kríza znamená stav vrcholného napätia alebo ťažkú, zhoršenú situáciu. Bombardovanie a rozsiahle pozemné vojenské operácie však znamenajú, že kríza ako potenciálny konflikt ("stav vrcholného napätia") sa zmenila na skutočnú vojnu, ktorú musela riešiť Bezpečnostná rada OSN. V tomto prípade sa preto nemalo hovoriť iba o kríze, ale o vojne, prípadne o bojoch izraelskej armády s polovojenskými jednotkami hnutia Hizballáh sústredenými na juhu Libanonu.

Televízia slúžiaca verejnosti by sa mala sústavne zamýšľať nad širším vplyvom svojho vysielania, a to aj nevedomým či nezamýšľaným.

Ako ďalší príklad možno uviesť informácie o počasí, ktoré zobrazujú Slovensko rozdelené na tri kraje, pričom už niekoľko rokov máme osem krajov, žúp či formálne vyšších územných celkov. Ako sa má vytvoriť nejaká regionálna identita, alebo aspoň vedomie existencie ôsmich regionálnych správnych štruktúr, keď STV tvrdošijne predstiera, že Slovensko je stále rozdelené na tri kraje?

Je veľmi dôležité, aby médiá informovali o udalostiach a ostatných skutočnostiach presne a sledovali zmeny vo vývoji situácie.

Presné informovanie znamená, že médiá prispôsobujú svoju terminológiu skutočnému priebehu udalostí alebo stavu vecí. V opačnom prípade dezinformujú. Z pohľadu koncesionára je jedno, či dezinformovanie vyplýva z lenivosti, nevedomosti alebo neschopnosti. Výsledným efektom je, že si platíme verejnú informačnú službu, ktorá pracuje nepresne. A pritom by iba stačilo trochu sa zamyslieť nad detailami. Profesionalita sa ukazuje na relatívnych maličkostiach.

Autor: Andrej Školkayanalytik médií