Počas rozhovoru mu niekoľkokrát zazvonil mobil - hovory mu avizuje melódia zo známeho filmového krváka Kill Bill. Prvého septembra to bude 30 rokov, čo slúži v polícii. Za socializmu strážil aj Husáka, keď prišiel na Vianoce do Bratislavy. V tých časoch bola ochranka zaradená pod V. správu ŠtB, jej príslušníci však podľa našich zákonov ako jedni z mála nepredstavujú bezpečnostné riziko. Od roku 1994 bol zástupcom riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov, za ministra Vladimíra Palka sa stal jeho riaditeľom a povýšili ho na generála. V piatok oslávi 50 rokov. O mafiánskych kontrolách, jeho predchodcovi Jaroslavovi Spišiakovi, ale aj o tom, čo si myslí o Špeciálnom súde, sme sa rozprávali s novým policajným prezidentom JÁNOM PACKOM

S príchodom nových politikov sa policajní šéfovia vždy menia - len vy ste stále vo funkcii. Je to tým, že na politikov ste nič nehľadali, ale chránili ste ich?

Môže to byť aj preto, ale nemyslím si, že to je hlavný dôvod. Celý život som sa staral o robotu a nie o obehávanie ľudí, ktorí sú v tom-ktorom čase slávni. Z Policajného zboru by sa nikto nemal zaradiť k žiadnej garnitúre.

Nezaradili ste sa k tejto vláde, keď ste prijali jej ponuku byť policajným prezidentom?

Myslím si, že nie. V robote, ktorú som robil predtým, som dosiahol všetko, čo sa dalo. Úrad je na vysokej úrovni. Prvého septembra budem mať odslúžených 30 rokov v Policajnom zbore. Mám nárok na dôchodok v plnej výške a môžem kedykoľvek odísť. Dnes ma už nič netlačí k múru. Každý ďalší rok strácam.

Vyšší dôchodok ako teraz už mať nemôžete.

Presne tak. Keď si to prerátam na peniaze, tak môžem povedať, že už to robím ako koníčka.

Nedávno ste ešte hovorili, že ku koncu roku končíte. Prečo ste sa rozhodli zostať?

Netajil som sa tým, že zrejme skončím. Ako podmienku nástupu do funkcie som si dal to, že nikto nepohne zákonom o výsluhovom zabezpečení policajtov. Funkcia policajného prezidenta je slušný záver kariéry.

V ochranke ste robili ešte za socializmu. Ako ste sa k tomu dostali?

Nastúpil som do pohotovostného útvaru, a pretože som mal maturitu, bol som v tom čase akože múdry policajt. Pol roka som slúžil ako hliadkový policajt v Karlovej Vsi. Po skončení školy posielali policajtov na rok povinne slúžiť na takzvaný oddiel Lipa - na ochranu objektov. Priznám sa, že sme spravili vzburu. Čítal som veľa kníh, myslel som, že zo mňa bude kriminalista a nie niekto, kto šliape okolo budovy. No sľúbili nám, že ak tam rok vydržíme, môžeme si vybrať miesto, kam chceme ísť. Zostal som tam 28 rokov.

Zložka, v ktorej ste pracovali, bola vlastne V. správou ŠtB. Vedeli ste vtedy o tom, čo robili iné správy?

Každý vedel, že zbor sa skladá z verejnej a štátnej zložky, teda z uniformovaných a civilov. Ak chceli niekomu pomôcť platovo, tak ho zaradili pod štátnu zložku, lebo tá bola preferovaná.

Vedeli ste, že XII. správa naháňa kňazov, ľudí s iným názorom?

Nie. Aj v tom čase bol zákon o sabotáži. Keby to policajt nevyšetroval, má na krku také isté zneužitie právomocí ako dnes. Štát všade na svete stanovuje podmienky práce polície. Buď budete robiť podľa zákonov, alebo odídete. Správy boli silne utajované. Do ich spisov sa nikto nemohol dostať. My sme si robili trochu napriek. Ochrana mala iný záujem ako ŠtB. Tá chcela získať čo najviac informácií o zahraničných delegáciách, ochrana ich mala chrániť. Nemohli sme si dovoliť, aby im tam niekto dal napríklad nahrávacie zariadenie. V tomto sme si boli protichodní vtedy a sme si aj dnes. Ochrana je zvláštny uzatvorený útvar.

Nechce sa mi veriť, že ak chcela za komunizmu jedna správa ŠtB odpočúvať zahraničnú delegáciu, tak iná jej to nedovolila.

Presne tak.

Strážili ste aj prezidenta Husáka?

Husák chodil každý rok na Vianoce do Bratislavy. Strážili sme ho pri dome. Boli to veľmi zaujímavé služby - štrnásť hodín v mraze. Do styku sme s ním veľmi neprichádzali, ale bola to hlava štátu. Viete, ja nedelím funkcie podľa mena. Ak je to prezident, je to prezident. Ak si za to dosadíte meno, už to vzbudzuje emócie a emócie sú v policajnej službe hlúposť.

Mala vtedy ochranka nejaké starosti?

Ani nie. Jediný problém, ktorý si pamätám, bol výbuch na ministerstve spravodlivosti. Jeden baník sa opásal výbušninami a odpálil sa na sekretariáte. Minister tam nebol, ale odniesla si to sekretárka s ťažkými zraneniami, on zomrel. Chcel takto vyjadriť svoj protest proti rozhodnutiu súdu. Dovtedy sa ministerstvo nestrážilo.

Aký je rozdiel medzi komunistickými, mečiarovskými a týmito politikmi?

Z hľadiska ochrany žiadny, akurát že ochrana počas socializmu bola ľahká. Zbrane mali len vojaci, policajti a poľovníci. Dnes? Všetci. V tom čase boli ľudia relatívne zrátaní, nepracovanie sa trestalo príživníctvom. Dnes sú hranice voľné - prídem, spravím, odídem. Počas socializmu to bolo skôr dekoratívne.

Ako ste sa tejto zmene prispôsobili?

Ja veľmi rýchlo. V roku 1990 k nám prvýkrát prišiel pápež. Boli tu už noví funkcionári a spýtali sa nás, či ho ochránime. Povedal som, že samozrejme. Vtedy sme sa dohodli, že ak to zvládneme, budú nás brať ako profesionálov a ak nie, tak nás vyhodia, pretože sme boli poplatní komunistickému režimu. Považoval som to za férové. Sme tu.

Príslušníci V. správy sú ako jedni z mála v zákone o ochrane utajovaných skutočností vyňatí z bezpečnostného rizika.

Môžem vám ukázať lustračné osvedčenie.

V ochranke ste sa zatiaľ nikdy nedostali do reálneho ohrozenia. Cvičíte situácie, ktoré možno ani nikdy nenastanú. Aké to je?

Je to hra nervov, mačky s myšou. Vždy robíme všetko pre to, aby nikto nič nespravil. Murphyho zákon ochrany znie, že modelová situácia je tá, ktorá sa nikdy nestane. Preto učíme chlapcov pri nich rozmýšľať. Ochrana je v prvom rade prevenciou.

Aké najvážnejšie riziko ste zažili?

Môžem spomenúť návštevu Busha s Putinom, keď na Ukrajine zmizli rakety. Dve spravodajské služby hľadali, kde rakety, ktoré možno odpáliť aj na 200-kilometrovú vzdialenosť, sú. Nakoniec sme sa dozvedeli, že to bol problém ukrajinských vojakov, kde sa predá všetko, čo sa dá. Informácia bola preverená veľmi rýchlo - v priebehu troch hodín, prostredníctvom americkej a ruskej spravodajskej služby.

Hrozilo niekedy niečo slovenskému politikovi?

Výhražných listov sú za tie roky stovky. Ak sa niekto vyhráža prezidentovmu synovi, že ho zastrelí, musím to preveriť. Nakoniec sme zistili, čo je za tým.

To je prípad Rudolfa Schustera. Čo bolo za tým?

Vraj omyl jednej skupiny grázlov. Najmä pri podnikaní sa vám môže stať, že natrafíte na obchod, ktorý sa nejakej skupine nemusí páčiť.

Zvýšenú ochranu mal aj Daniel Lipšic. Prečo?

Hovorme o ministrovi spravodlivosti. Pred štyrmi rokmi nemal ochranu. Iniciovali sme ju my, aj pre špeciálnu prokuratúru a Špeciálny súd, keďže sa išlo komplexne bojovať proti mafii. Bola to preventívna reakcia.

Aký je váš názor na Špeciálny súd? Potrebujeme ho?

Ak niekto vymyslí iný spôsob, ako riešiť kauzy mimo územia, kde sa odohrali, tak potom nie. Sú kauzy, ktoré sa nesmú riešiť na okresnej ani na krajskej úrovni. Mali by sme mať nejaký orgán, ktorý môže kedykoľvek odobrať prípad okresu a zobrať si ho.

Nie je to tak teraz?

Skoro. Dnes si nemôžeme zobrať ktorýkoľvek trestný čin.

Ako šéf ochranky ste prišli viackrát do sporu s obhajcami ľudských práv. V jednom prípade súd povedal, že polícia porušila zákon, keď napriek ohlásenej demonštrácii pred bieloruskou ambasádou ohradila celú ulicu. Nebolo to prehnané?

Nie. Bielorusi požadovali, aby bola ich ambasáda ochránená, tak aby nebolo narušené ich výsostné územie. Normálny človek dohodí kameňom alebo fľaškou 50 metrov. Nespravili sme nič iné, iba sme dali 50 metrov od ambasády pásku. To nepovažujem za porušenie ľudských práv. Z demonštrujúcich ľudí sme vybrali parlamentárov, zaviedli sme ich k ambasáde, dali im tam petíciu, odišli naspäť, demonštrácia sa skončila. Ak mi sudca Najvyššieho súdu uloží do budúcnosti zdržať sa takéhoto konania len proti Amnesty international, tak to budem považujem za porušenie práv všetkých ostatných organizácií.

Boj s organizovaným zločinom v polícii dlho stelesňoval Jaroslav Spišiak. Ako ste prijali jeho odchod?

Hovoril som s ním asi hodinu. Prehováral som ho, aby zostal. My dvaja sme si mali čo povedať. Niektoré prípady v súvislosti so Špeciálnym súdom a špeciálnou prokuratúrou sme robili spolu. Hovoril, že je rád, že som to zobral, ale že on sa rozhodol.

Minister mu však ponúkol úradnícku funkciu a nie policajnú, hoci bol kriminalista. Nedal mu tým jasne najavo, že ho v polícii nechce?

Skôr si myslím, že keby chvíľu vydržal, tak by sa to utriaslo a šiel by na miesto, ktoré je zodpovedajúce jeho profesii. Je to principiálny človek. Spišiak nepovedal posledné slovo, v oblasti boja proti zločinu bude ešte robiť.

Jednou z vecí, ktorú mu minister vyčítal, boli časté mediálne výstupy. Vy ste však na tom dosť podobne, nie?

No, nad Spišiakom asi vyhrávam. To by ma musel minister vyhodiť už trikrát. Hovorili sme spolu o tom a dohodli sme sa, že za políciu bude vystupovať policajný prezident a osoby ním poverené.

Po svojom vymenovaní ste povedali, že budete od funkcionárov chcieť, aby boli priamo pri akcii. Pôjdete zatýkať mafiánov osobne?

Ak to bude nutné, áno. Pri ochrane som bol naučený viesť svojich ľudí pri veľkých akciách. Nikto nikdy nevedel, kde sa objavím, to bol môj kontrolný systém. Keď je vás vidieť v akciách, ste príkladom. Nebudem policajný prezident, ktorý bude sedieť v kancelárii.

Dá sa to stíhať?

Deň má 24 hodín. Problém Policajného prezídia spočíva v tom, že tu sa vydalo možno množstvo dobrých príkazov, ale nikto v praxi nepreveril, ako sa vykonávajú. Napríklad mafiánske kontroly áut. Ako dlho to bežalo? Tri týždne? Mesiac? To bol dobrý príkaz. V praxi si overím, ako funguje a budem trvať na tom, aby sa vykonával.

Jednou z posledných vecí, ktorú ste riešili, bol prípad českého novinára, ktorý nalepil pod stôl na Úrade vlády mobil. Spolu s ním vtedy na tom vraj pracoval v tom istom médiu aj terajší hovorca ministra Erik Tomáš. Hovorili ste o tom?

Hovoril som o tom s Erikom Tomášom. Keď som ho zbadal ako hovorcu, povedal som mu, že som zvedavý, ako sa z bulváru prehodí na obhajovanie policajtov. A na to som naozaj zvedavý.

Začiatkom septembra by sa mali vymeniť takmer všetci krajskí riaditelia. Hovorí sa o tom, že toho v Žiline dostane SNS a v Trenčíne HZDS. Súhlasíte so straníckym delením týchto postov?

Nie. Môžete mi povedať, ktorý z policajtov je v SNS a HZDS, keď majú zakázanú činnosť v politických stranách? Takto to asi nepôjde.