Takmer tretina z peňazí, čo banky vlani požičali, smerovala na domácnosti. Tie sú pre banky bezproblémovými dlžníkmi.
FOTO SME – PAVOL FUNÁL
ší záujem. Ich podiel na celkových úveroch bol podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) 71,3 percenta, pričom väčšinu z nich tvorili hypotéky. „Obyvateľstvo preferuje dlhodobé financovanie preto, aby rozložilo splácanie pomerne vysokých istín na dlhšie časové obdobie,“ povedal analytik Allianz-Slovenskej DSS Mário Blaščák. Zo sto korún nevrátili domácnosti pri týchto úveroch 1,5 koruny. Úvery zaručené nehnuteľnosťou sú však podľa analytikov najmenej rizikové všade vo svete.
O niečo horšie sa splácajú krátkodobé pôžičky, ich podiel však v prípade domácností nedosiahol vlani ani osem percent.
Zo svojho hrubého disponibilného príjmu dajú domácnosti na úverovú splátku približne štyri percentá. Aj keď tento podiel narastá, podľa údajov centrálnej banky patrí stále medzi najnižšie v rámci Európskej únie. Napríklad Holanďania dali v roku 2002 na úverové splátky 11 percent zo svojich príjmov, Nemci a Angličania rovnako 7 percent.
Vlani si domácnosti v bankách požičali 166 miliárd korún, čo predstavuje medziročný nárast približne o 42 percent. Úvery domácnostiam tvorili na hrubom domácom produkte 11,6 percenta, kým v roku 2004 to bolo 8,8 percenta. Napriek rastúcemu trendu je to stále jedna z najnižších úrovní v Európskej únii.
Chuť domácností požičiavať si zrejme výrazne neznížia ani rastúce úroky. Podľa prieskumu VÚB približne 1,2 milióna ľudí má záujem o financovanie prevažne za účelom rekonštrukcie a vybavenia domácností. Takmer dve tretiny z nich si dokážu predstaviť mesačnú splátku 2-tisíc korún, zvyšok zase splátku vo výške tisíc korún. Okrem toho banky majú prebytok voľných zdrojov zhruba 400 miliárd korún a úrok získaný z pôžičiek je vyšší ako zo štátnych cenných papierov.
Národná banka Slovenska zvýšila od začiatku roka základnú úrokovú sadzbu na 4,5 percenta a podľa analytikov ju do konca roka ešte zvýši na päť percent. Rast kľúčových sadzieb sa podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu dotkne najmä úrokov s viazanosťou na krátke obdobie. „Ak investori budú mať dôveru, že Slovensko vstúpi do eurozóny v roku 2009, úroky s viazanosťou na dlhšie obdobie by to nemalo zasiahnuť,“ povedal Prega.
Podľa údajov NBS až 82 percent úverov má však pohyblivú úrokovú sadzbu alebo fixáciu do jedného roka. Domácnosti tak podľa centrálnej banky prenášajú minulý vývoj sadzieb do svojich predpokladov o budúcom vývoji. Centrálna banka upozornila, že v prípade rastu úrokov môžu mať niektoré domácnosti problémy s ich splácaním. Úverové portfólio bánk sa aj preto zhoršilo.
