Ruský komunista si pripomína výročie puču karikatúrou Jeľcina a Putina.
FOTO – REUTERS
otca perestrojky Michaila Gorbačova.
Od 19. do 21. augusta 1991 stáli proti sebe v Moskve davy občanov a tanky, ktorých posádkam nakoniec našťastie nikto nedal príkaz na streľbu. Pučistov z radov fundamentalistických komunistických vodcov, ktorí vytvorili takzvaný Štátny výbor pre výnimočné situácie, 21. augusta zatkli a víťazom súboja sa stal vtedajší najbojovnejší reformátor Boris Jeľcin.
Na august 1991 spomínali obidve strany barikády - prívrženci komunistickej éry aj demokrati a reformátori. Obidve skupiny na spomienkových mítingoch zhromaždili len niekoľko desiatok občanov.
Nečudo - podľa sociologického centra Jurija Levadu sa dnes už 60 percent Rusov na dramatické augustové dni ani nepamätá. Buď boli primalí, alebo sa o politické dianie nezaujímali, alebo sú vývojom za posledných 15 rokov takí rozčarovaní, že na nič spomínať nechcú.
Aj keď podľa zahraničných historikov a analytikov boli udalosti roku 1991 vcelku pozitívne a znamenali de facto pád komunizmu aj koniec sovietskeho impéria, v samotnom Rusku aj na celom postsovietskom priestranstve nie je názor na puč zďaleka taký jednoznačný.
Väčšina ľudí vrátane súčasného ruského prezidenta Vladimira Putina a exprezidenta ZSSR Michaila Gorbačova totiž považuje rozpad Sovietskeho zväzu za „najväčšiu tragédiu“. „Je to najtragickejší dátum v našej histórii,“ povedal pri príležitosti výročia puču Gorbačov.
Pokus o prevrat v auguste bol predohrou na zánik totalitného štátu, ku ktorému právne došlo štyri mesiace po puči. Len 12 percent ľudí by aj dnes bolo ochotných bojovať po boku Jeľcina, vyjsť na barikády a brániť „demokraciu a slobodu Ruska“. Zarážajúce je, že približne rovnaký počet by išiel do boja po boku pučistov, ktorí chceli krajinu vrátiť na cestu budovania komunizmu.
V roku 1991 bola verejná mienka jednoznačne na strane demokratických síl. Sklamanie a rozčarovanie je podľa sociológa Borisa Dubina spôsobené tragickými udalosťami, ktoré nasledovali po auguste 1991.
Za „zhubné pre krajinu a ľud“ považujú ruskí občania predovšetkým rozpad ZSSR, vojnu v Čečensku, ekonomickú krízu 90. rokov, a zároveň sa domnievajú, že ide o dôsledok bezohľadného boja medzi tými, čo v roku 1991 zvíťazili a sľubovali občanom slobodu a demokraciu.
Preto si 39 percent občanov dnes roztrpčene myslí, že augustový puč, pri ktorom pod kolesami tankov zahynuli traja ľudia, bol len jednou z mnohých epizód boja o moc a peniaze.
Autor: Petra Procházková pre SME
