Marián Varga (vľavo) a Jozef Lupták.
FOTO – MIROSLAV HUDÁK
Marián Varga, Jozef Lupták • Design Factory, Bratislava • 17. 8. 2006
Harmónia modernej architektúry a hudby sa dala oceniť na koncerte Mariána Vargu s violončelistom Jozefom Luptákom. Exkluzívne priestory Design Factory na Bottovej ulici, ktoré vznikli využitím starej továrenskej budovy, sa v septembri stanú miestom konania festivalu komornej hudby Konvergencie. Štvrtkový koncert bol teda efektnou predfestivalovou upútavkou.
Vďaka interpretačným kvalitám, intenzívnej koncertnej a organizátorskej činnosti patrí dnes Jozef Lupták k najzaujímavejším zjavom našej scény. Tí, ktorých prilákal Marián Varga, sa tak dostali aj k brilantnej Ligetiho Sonáte pre sólové violončelo alebo Godárovej meditácii O, Crux.
Počas koncertu pred vypredanou sálou zazneli len tri spoločné skladby. Okrem prídavku ešte Vargova Antifona a známe Fratres Arvo Pärta. Tým však chýbala povestná éterická krehkosť. Dojem ťažkopádnosti umocnil zvuk zosilňovaný mikrofónmi a absencia akustického klavíra.
Marián Varga v sólovom bloku previedol publikum od Vežovej hudby cez Ľaliu poľnú až k neodmysliteľnej skladbe Hommage á J. S. Bach. Jeho dnešné sólové vystúpenia sú mozaikou zdanlivo nesúrodých hudobných myšlienok, v ktorých cítiť poznanie hudobnej minulosti, súčasnosti, ale aj slovenskej ľudovej hudby. Z citácií, ponášok a fragmentov stmelených nezameniteľným rukopisom však vzniká osobitý vargovský svet. Koncentrovaný výkon a zvláštna charizma stvorí z opakovaného neopakovateľné.
Keby Marián Varga ešte na začiatku kariéry prijal ponuku strýka a stal sa v Paríži žiakom Pierra Bouleza, asi by bol ďalším z radu anonymne znejúcich avantgardných skladateľov, ktorí vyhnali obecenstvo zo sál, a sotva by urobil legendárne nahrávky ako Zvonky, zvoňte alebo Konvergencie. A možno by neexistoval ani rovnomenný festival. Oboje by bola škoda.
Autor: ANDREJ ŠUBA (Autor je hudobný publicista)
