Dnes: divadelníčka Katarína Strinková

To, že máme plnú záhradu kôz ešte nemusí znamenať, že ide o obľúbených zvieracích maznáčikov. Je to skôr zhoda náhod, možno karma. Na jar ich bolo sedem a iba pomaly sa ich stav zredukoval na päť. Máme štyri kozy a jedného capa, aj keď jedna koza nie je naša, odložil si ju k nám kamarát. Kozy sa volajú Hermína, Terézia, Cecília, Elizabeth (teda Líza) a cap je Sergej. Na neho môj muž Igor žiarli (maliar a divadelník Igor Strinka, pozn. red.), hlavne od Michala. To je známy koziarsky dátum, odvtedy k nám prichádzajú utešené kozičky z celej dediny, aby so Sergejom strávili vášnivú noc. "Len žerie a každú noc má inú! A ešte si aj môže dovoliť smrdieť ako cap!" ponosuje sa môj muž. Keď si myslí, že sa nik nepozerá, chodí sa s ním ruvať (pozri fotografiu). Cap sa ruje rád. Vyskočí na zadné a celou váhou drcne do protivníka. Jeho obľúbenou disciplínou je aj pretláčanie hlavou. Neviem, kto je v týchto súbojoch víťazom, Igor sa však zo súbojov vracia očividne upachtenejší a mierne smradľavý (Francúz by povedal "bon odeur"), ale hlavne psychicky vyrovnanejší. Žeby víťaz? Kozí syr je však delikatesa, ktorá za prípadné prehry stojí.

Na kozičky Igor až tak nežiarli, skôr im celkom priliehavo nadáva do kôz. Pred troma rokmi si kúpil v náhlom citovom poryve a v spomienkach na detstvo strávené u babičky malú morušku. Vysadil ju doprostred záhrady, obkopal, zalieval, denne počítal lístočky a konáriky. Ale beda, jedno pekné letné ráno ostala chúďa moruša po dôkladnom kozom obžere ako metla. Nenapadlo mi v úplnej hrôze nič lepšie, ako zamaskovať chýbajúce ozelenenie viničom. Poprepletala som do holých halúz krásne viničové šľahúne a dúfala, že mne a hlavne kozám to prejde. Vinič však začal vysychať a celá sa mi začala zdať nezvládnuteľná. Aj to prasklo! Horšie, že skôr ako Igor to už vedela celá dedina a nevyhol sa úškľabkom ako: "Jáj, to je ten, čo mu má moruša viničové listy." Časom, po asi treťom obžraní, však okolo moruše postavil železný plot pevný, vysoký, nedobytný. Moruša sa krásne zazelenila, mala bohatú úrodu, päť či šesť kúskov šťavnatých tmavofialových morušiek. Takže teraz má môj muž aj napriek mlsným kozám spomienky na detstvo uspokojené.