FOTO
Jednoznačne patrí k popredným slovenským spisovateľom. Na konte má viac ako dvadsať kníh, ktoré často útočia na človeka, jeho povahu i podstatu. Jeho texty často koketujú s filozofiou, najmä zmyslom pre pochopenie a analýzu spoločnosti. Ich preklady vyšli napríklad v nemčine, francúzštine, angličtine či nórčine. Debutoval v roku 1963 prózou Súkromie, jeho posledná a aktuálna kniha má názov Hmla na našej trpezlivosti. Napísal ju majster charakteristiky a ľudskej i spoločenskej drobnokresby JÁN JOHANIDES.
Na konte máte vyše dvadsať kníh. Čo vás ešte dnes, keď je v spoločnosti pozícia literatúry trochu problematická, motivuje písať?
"Keď som najviac miloval a aj dnes, keď milujem rovnako, i keď dnes ma asi najviac bolí život, vyvstáva vo mne stále rovnako nástojčivá myšlienka, že umenie by malo dezinfikovať život."
Ešte stále píšte na papieriky? Výdobytky technológie vás nikdy nelákali?
"Bez papierikov a bez výstrižkov z novín, ako i bez vlastných spomienok si neviem predstaviť komponovať prózu. Nemám internet. Predovšetkým milujem pero a papier. Stále píšem rukou, to hovorí za všetko."
Zmenil sa prístup čitateľov k literatúre od doby, keď vyšla vaša prvotina Súkromie? Ako?
"Zmenil sa totálne, zmenil sa natoľko, že si z toho zúfam. Zúfam si nielen pre narastajúci nezáujem o literatúru, ale zúfam si i preto, že slovenčinu, teda jediný hlavný jazyk na tomto území, neovládajú v dostatočnej šírke nielen mnohí novinári a prispievatelia do časopisov, reportéri v televízii či rozhlase, ale predovšetkým samotní spisovatelia - u mladých autorov je to bežná vec. Nie sú schopní variovať tisíce výstižných slovenských slovies, nechcú mať čas pozastaviť sa nad pestrofarebnosťou, nad odtieňmi významov, ktoré poskytujú prídavné mená, ba dokonca nie sú schopní rozvažovať nad podstatnými menami. Filmový dabing by sa mal tiež o všeličom poučiť. Mám veľmi silný pocit, že sa súčasná reč blíži (a to dobrovoľne) k tým najhorším chvíľam vo svojich dejinách. Zjednodušuje sa a vulgarizuje."
V minulom režime sa síce tvorilo podľa povinných šablón, ale aspoň sa čítalo. Dnes sa môže písať hocičo, akurát to nikto nečíta. Je to tak lepšie?
"Podľa šablóny písal len ten, kto chcel. Mňa aj v minulom režime prekladali na západe. Ale aj dnes platia šablóny - vytvárajú ich, žiaľ, samotní čitatelia. Ale tí, ktorí milujú vôňu kníh, sa väčšinou uchyľujú radšej ku klasike alebo literatúre faktu a nečítajú hocičo."
V minulosti ste napísali, že Európa je morálne rozvrátená. Dovolila podmývať hodnoty a tradície na ktorých stojí. Platí to stále?
"Pravdaže som to napísal, lebo som to vytušil. V súčasnosti je to ešte horšie, ako som si myslel! Európa si v prvom rade neustrážila svoju demokraciu v najcitlivejších bodoch a benevolentne až veľkoryso prepúšťala a prepúšťa pomedzi prsty ako vodu dedičstvá princípov, ktoré utužovali jej morálku. Európa vo svojej Preambule zabudla, alebo si nechce spomenúť a uvedomiť, že jej súčasná, povedzme to tak: takzvaná pouličná etika (pomôcť slepcovi prejsť cez cestu, zdvihnúť človeka, čo spadol na zem, zavolať záchranku a políciu, postaviť sa proti náhodnému násilníkovi, svedčiť v prospech napadnutého, prejaviť odpor voči totalite) vyplýva v z kresťansko-hebrejskej tradície, ktorú európska ústava už nemieni transparentne uznať."
Vo vašej knihe Hmla na našej trpezlivosti, podobne ako vo vašich starších textoch, hľadáte, kde pramení zlo v našej spoločnosti. Kde sú teda jeho korene?
"Tie korene sú v nás. A viete, kde pramení zlo? V chuti vlastniť to, čo nepotrebujeme, čo nám nepatrí, či sa to už týka muža, ženy, veci..."
Je pre vás dôležitejší príbeh alebo skôr posolstvo, ktoré by mali vaše knihy čitateľom odovzdať?
"Jedno s druhým. Samozrejme, že posolstvo, aspoň u mňa, je na prvom mieste. Ale odovzdať posolstvo bez určitého príbehu v próze nie je možné!"
Myslíte, že literatúra má súčasnému človeku ešte čo povedať?
"Samozrejme, a ešte viac ako predtým. Dúfam, že sa mysliaci človek ku knihe vráti. Alebo sa chce zblázniť? Bez čítania literatúry sa jeho intelekt stane skôr či neskôr ,dvojrozmerný'."
Čo je Anasoft litera?
Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo, knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Organizátorom je občianske združenie ars_litera, exkluzívnym partnerom a sponzorom Anasoft APR, s.r.o.
V prvom kole porota vybrala 10 najlepších kníh, ktoré sú vnímané rovnocenne a každá z nich je označená ako Finalista literárnej ceny Anasoft litera. V denníku SME ich postupne predstavujeme vždy v sobotu na tomto mieste.
Desať najlepších kníh bolo vybraných zo 63 titulov, ktoré predstavujú kompletnú pôvodnú prozaickú tvorbu za rok 2005 a boli nominované automaticky. Podľa štatútu do súťaže nevstupujú napríklad antológie viacerých autorov, literatúra pre deti, poézia v próze, reedície, druhé a ďalšie vydania a podobne.
Finalisti (v abecednom poradí)
Balla: De la Cruz, Koloman Kertész Bagala, člen skupiny L.C.A. Blažková Jaroslava: Happyendy, Aspekt Farkašová Etela: Stalo sa, Aspekt Horváth Karol: Karol D. Horváth, K. K. Bagala Johanides Ján: Hmla na našej trpezlivosti, K. K. Bagala Kapitáňová Daniela: Nech to zostane v rodine!, K. K. Bagala Kopcsay Márius: Domov, K. K. Bagala Mitana Dušan: Zjavenie, K. K. Bagala Vilikovský Pavel: Čarovný papagáj a iné gýče, Slovenský spisovateľ Zelinka Milan: Príbehy z Karpát, Slovenský spisovateľ V druhom kole porota hlasuje len o dielach nominovaných v prvom kole, víťaz bude vyhlásený na verejnom vystúpení 9. novembra spomedzi týchto finalistov a získa 200 000 Sk.
Čitatelia môžu hlasovať o najlepšiu knihu spomedzi 10 finalistov na www.knihy.sme.sk . Najlepšia kniha čitateľov denníka SME bude vyhlásená spolu s hlavnou cenou Anasoft litera.
Viac informácií o literárnej cene Anasoft litera nájdete na www.anasoftlitera.sk.
