Náklady na kúrenie a zimnú údržbu na severe sú vyššie. Najmä posledná zima odčerpala obciam na Kysuciach a Orave veľa peňazí z obecných rozpočtov na odpratávanie snehu.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA - Vláda v stredu rozhodla, že vyššie položené obce a mestá dostanú od štátu viac peňazí ako doteraz. Nižšie položené sídla naopak dostanú menej. Proti návrhu protestuje najmä SMK a starostovia z juhu Slovenska.
Pre nové opatrenie príde Bratislava na budúci rok o takmer 38 miliónov korún, kým napríklad Poprad si polepší o necelých 14 miliónov.
Opozičná SMK vidí za opatrením snahu SNS zvýhodniť sever Slovenska oproti juhu. „Mnohí funkcionári SNS aj Smeru sú z vyššie položených miest, čo je toho jasným dôkazom,“ povedal poslanec SMK Iván Farkas.
Vláda odsúhlasila text v rovnakom znení, ako ho navrhoval bývalý minister financií Ivan Mikloš. Minulá vláda ho aj pre výhrady SMK neschválila.
Proti zmene sú však aj starostovia, ktorí nepatria k SMK.
„Ja neviem po maďarsky ani slovo, ale spolu s mnohými ďalšími nemaďarskými starostami sme boli proti. SNS nás teraz všetkých hádže do jedného vreca,“ povedal starosta obce Malé Zlievce v okrese Veľký Krtíš Jozef Filkus. Zvažuje dokonca vypísanie protestnej petície poškodených obcí.
Podľa poslanca SNS Rafaela Rafaja schválenie opatrenia ukazuje na rozdiel medzi minulou a súčasnou vládou. „Tvrdili sme, že Slovensko potrebuje slovenskú vládu. Súčasná vláda je slovenská, a pretože Slovensko je hornatá krajina, toto kompenzačné opatrenie bude slúžiť väčšine obyvateľstva Slovenska.“
Jeho kolega z parlamentu a primátor Tvrdošína Ivan Šaško tvrdí, že ide o „prvú lastovičku vyrovnávajúcu regionálne rozdiely“. Náklady na kúrenie a zimnú údržbu sú podľa neho na severe oveľa vyššie. „Obce z južného Slovenska by mali byť kolegiálne,“ povedal.
Združenie miest a obcí Slovenska nezaujalo k zmene jasné stanovisko. „Je to nariadenie, ktoré vyšlo v ústrety jednej skupine sídiel na úkor inej. ZMOS sa preto k nemu z pochopiteľných príčin v pripomienkovom konaní nevyjadroval,“ povedal podpredseda Turčány.
Ako obce a mestá
dostávajú peniaze
Obce a mestá získavajú peniaze z dane z príjmov fyzických osôb. Z týchto výnosov im patrí 23,5 percenta. O spôsobe rozdeľovania peňazí medzi jednotlivé obce rozhoduje vláda.
Peniaze sa rozdeľujú podľa štatistických údajov, konkrétne podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom k 1. januáru predošlého roka. Z celkovej sumy sa 44 percent prepočítava koeficientom nadmorskej výšky stredu obce. Takže, čím vyššie obec leží, tým relatívne viac peňazí jej patrí.
Vláda Roberta Fica v stredu rozhodla, že nadmorskou výškou sa bude prepočítavať viac ako dnes - 57 percent. Z toho vyplýva, že na vyššie položené obce bude pripadať väčšia časť výnosu dane.
Hranicou bude 277 metrov nad morom. Obce, ktorých stred leží vyššie, si z výnosu dane odkroja viac, a naopak. Tých prvých je 1306, druhých 1581.
V skutočnosti však ani jedna obec nemusí stratiť. Množstvo peňazí, ktoré obciam patria, sa totiž z roka na rok zväčšuje. Z toho minuloročného si „odkrojili“ o 4,7 miliardy korún viac, ako sa pri zostavovaní štátneho rozpočtu počítalo.
(joč)
