je, ale zároveň hovorí: niet väčšej témy.

Stretol sa s ňou aj vo filme La Science des Reves (Veda o snívaní), ktorý sa v stredu začal premietať vo francúzskych ki­nách. Nakrútil ho Michel Gondry a možno o ňom povedať jedno - musíte ho vidieť. Snáď sa po zastávkach na festivale v Berlíne, Cannes či Sundance čoskoro dostane aj k nám.

Jeho príbeh je naozaj jednoduchý. Zaľúbený chlapec hľadá spôsoby, ako sa zblížiť so svojou láskou. Je však hanblivý a zakomplexovaný, nedokáže jej priznať ani to, že je susedom z poschodia - keď jej klope na dvere, tvári sa, že dobehol zvonku. Je to vtipné, je to dojemné, a najmä čarovne vyrozprávané. Gondry si v zápletke chodí hore dolu, prechádza zo všedného dňa do snov a z vysnívaného späť do reálneho. Hrdinovia jeho magickej hry sú pritom obyčajní a nevinní ľudia, šarmantne ich zahrali Charlotte Gainsbourg a Gael García Bernal. (Alain Chabat má vo filme vedľajšiu úlohu.)

Keď si Bernal prečítal Gondryho scenár, vyhľadal knihy, ktoré mu ho čímsi pripomínali. Napríklad Utrpenie mladého Werthera. Popri tom sa pustil do výskumu na vlastnom tele: „Zisťoval som si veci o spánku. Trpel som nespavosťou a mal som pocit, že už ani neviem, ako sa dá zaspať. S Gondrym sme sa veľa rozprávali o podstate snov, o tom, ako fungujú. Snažili sme sa znázorňovať veci snovým spôsobom,“ povedal pre Premiere.

Tvrdí, že prežiť Gondryho snové predstavy nebolo ťažké. Snívanie je predsa univerzálne. V scéne, kde sa vznáša nad zemou, vraj použil techniku z vlastných snov. „Všetci máme lietaciu techniku, či nie?“ pýta sa.

Predsa, sledovať Gondryho vízie, to nie je len tak. Vo filme nadhadzuje veľa motívov, ktoré celkom dobre poznáme aj z vlastných vzťahových odyseí - ak však ide o fantáziu, sny a ich zhmotnenie, je pred nami nedostižne ďaleko.

Veď si spomeňme na jeho nedávny film Večný svit nepoškvrnenej mysle (s Kate Winslet a Jimom Carreym). V ňom si skúšal predstaviť, ako by mohlo fungovať vymazávanie pamäte a jej zúfalá obrana. V La Science des Reves sa zas hlavný hrdina hrá s prístrojom, ktorý vie posunúť realitu o sekundu dopredu alebo dozadu. Skvelý efekt.

Podobné skúša aj vo svojich slávnych videoklipoch. Pred jedenástimi rokmi použil v klipe pre pieseň Like a Rolling Stones tzv. bullet-time (neskôr preslávený v Matrixe). Sekundu filmu tvorí dvadsaťštyri obrázkov, on každý z nich nakrútil inou kamerou.

Najlepšie na tom všetkom je, že formálne experimenty viaže na tie najbežnejšie veci. Rozpráva len o tom, čo dobre pozná a dobre pozná len to, čo mu je blízke. „Mohol by som robiť film o vojne, ale to by som sa musel hovadsky obkolesiť informáciami,“ hovorí pre časopis Ciné Live.

Film La Science des Reves je mixom toho, čo si pamätá z čias svoje skoršej mladosti, a toho, čo zažil len nedávno. Kedysi bol vraj sám veľmi hanblivý a pri spomienkach na odmietnutia je vraj stále extrémne nostalgický. „Niektorí ľudia mi hovoria, že hrdinovia môjho filmu dosiahli zrelosť šesťročných detí. Tam som sa zrejme zastavil ja. V niektorých oblastiach ľudia predsa len trochu napredujú. Teda, aspoň dúfam.“