ILUSTRAČNÉ FOTO – ČTK
V Poľsku dosiahla medziročná inflácia v júli len 1,4 percenta, v Čechách 2,4 percenta a v Maďarsku 3,2 percenta. „Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien zaznamenala v júli mierne vyššiu hodnotu, ako boli očakávania centrálnej banky,“ oznámila NBS.
Na Slovensku majú energie vysokú váhu
Rozdiel v raste cien medzi krajinami V4 vidia analytici najmä v rozdielnej váhe cien energií v spotrebiteľskom koši a v odlišnej miere regulácií.
Plyn a tepelná energia majú podľa údajov Eurostatu v spotrebiteľskom koši priemerného Slováka dokonca najvyššiu váhu zo všetkých krajín Európskej únie. „Ak teda rastú ceny plynu a tepelnej energie, ich vplyv na celkovú spotrebiteľskú infláciu je na Slovensku oveľa markantnejší ako v iných krajinách únie,“ povedala analytička ING Bank Lucia Štekláčová.
Inflácia je tak vyššia aj napriek tomu, že 22-percentný medziročný prírastok cien plynu a tepelnej energie, ktorý bol na Slovensku, nie je ani v iných európskych krajinách ničím výnimočným. „Z vyššej inflácie na Slovensku sa však nedá urobiť záver, že by distribučné spoločnosti či výrobcovia mali nadpriemerné marže alebo ceny oproti ostatným krajinám únie,“ povedala Štekláčová.
Ľudia na Slovensku míňajú viac na energie oproti bohatším krajinám, čo je podľa ekonómov prirodzený odraz kúpyschopnosti. Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová pripomína, že Slovensko je pomerne vysoko plynofikované a energetická spotreba, a teda aj cena energií, môže mať výraznejší vplyv na celkový rast cien.
Rozdiel je aj v miere regulácie cien energií. „Maďarsko napríklad doteraz regulovalo ceny energií viac a teraz pristupuje k dereguláciám, čo by však malo zdvihnúť infláciu aj tam,“ povedala Valachyová.
Infláciu podporuje aj rast ekonomiky
Vyšší rast cien na Slovensku podporuje aj rýchlejší hospodársky rast oproti krajinám V4. Slovensko dosahuje jeden z najrýchlejších rastov ekonomiky z krajín V4 už niekoľko rokov, s čím prichádza aj rast domáceho dopytu a teda mierny rast „dopytových“ inflačných tlakov.
Pri pohľade na detailnú štruktúru indexu spotrebiteľských cien má Slovensko v porovnaní s Českom rýchlejší medziročný rast cien v bývaní, energiách, zdravotníctve a vzdelávaní,“ povedal analytik VÚB banky Martin Lenko. Ďalším dôvodom nižšej inflácie v Česku je aj rýchlejší medziročný pokles cien odevov a obuvi ako na Slovensku.
Nízka inflácia je dôležitá na prijatie eura. Ak by Slovensko chcelo vstúpiť do eurozóny teraz, muselo by mať infláciu nižšiu ako 2,6 percenta. Centrálna banka zvýšila v júli odhad inflácie pre rok 2007 na 2,8 percenta.
Vyššia cena ropy tlačí infláciu vo všetkých krajinách, čo zvyšuje aj maastrichtské kritérium pre ňu.
Ak centrálna banka nezvýši úroky, hrozí, že inflácia bude ďalej stúpať. „Do konca roka príde minimálne ešte k jednému zvýšeniu sadzieb zo 4,5 na 5 percent a začiatkom budúceho roka na 5,5 percenta,“ predpokladá analytik ČSOB Marek Gábriš.
