Afganský pestovateľ ópia zbiera úrodu.
FOTO – REUTERS
rmárom osiali ópiovým makom 150–tisíc hektárov. Vyplýva to z družicových snímok a monitoringu.
Rovnakou metódou vlani zistili, že Afganci zasiali makovice „len“ na 104–tisíc hektároch. Afganská vláda sa síce snažila prijať mnoho opatrení a v spolupráci s OSN skutočne zlikvidovala časť makových plôch, tie však bleskovo vznikali inde. Ani finančné náhrady ponúkané farmárom za to, že namiesto ópia budú pestovať obilie, problém nevyriešili.
Ponúkané sumy sú mnohonásobne nižšie, než výnos z jediného hektáru makového poľa. Navyše skorumpovaní policajti i pohraničiari nie sú schopní odolať úplatkom, ktoré obchodníci s ópiom ponúkajú za prejazd s nákladom celou krajinou aj cez hranice na západ. Jediný úplatok za prepustenie nákladu presahuje mnohonásobne mesačnú mzdu policajta.
To, že tento rok zozbierajú viac ópia, pripisujú odborníci aj dobrému počasiu. Afganskí narkobaróni môžu zásobiť 90 percent svetového trhu s heroínom. Konkurencia v Thajsku či Laose je nešťastná. Lacný tovar z Hindukúša likviduje producentov zo známeho Zlatého trojuholníka. Ak pred dvoma rokmi stál v Bangkoku kilogram heroínu 10–tisíc dolárov, na pakistansko-afganskej hranici to bolo 650 dolárov.
Boom v pestovaní maku nastal v Afganistane potom, čo bol oslobodený od fundamentalistického hnutia Taliban. Islamskí extrémisti pestovanie i používanie drog tvrdo trestali, potláčali kruto korupciu aj pašovanie.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
