V Prešove chceli nájomné byty, do ktorých presťahovali neplatičov, dokonca oplotiť.
FOTO –TASR
BRATISLAVA - Slovenské mestá a obce nedokážu čeliť narastajúcim problémom s neplatičmi nájomného.
Sťahujú ich na okraj mesta či do okolitých dedín a jedným z dôsledkov sú podľa odborníkov etnicky segregované mestské getá.
Najznámejším príkladom je sídlisko Lunik IX v Košiciach.
Problémové rodiny presídľujú na jedno miesto aj ostatné veľké slovenské mestá. Napríklad v Prešove vysťahovali v roku 2001 z centra do lokality Stará tehelňa až 176 rodín. V Martine zase vystavali pre neplatičov samostatné sídlisko Bamusky.
„Postavili sme tam unimobunky a murované holobyty, teraz staviame ďalšiu bytovku pre tých, čo majú nedoplatky v mestských bytoch,“ povedal prednosta martinského mestského úradu Miroslav Vereš. Tých, čo neplatia ani znížené nájomné, vysťahúvajú na ulicu.
Podľa Ladislava Oravca, programového riaditeľa Nadácie Milana Šimečku, je vytváranie podobných giet najhorším riešením. „Mestá by mali rozmiestňovať týchto ľudí vo všetkých lokalitách mesta, lebo inak sa z nepriaznivého prostredia a návykov nedokážu vymaniť.“
Mestské úrady pristupujú k obyvateľom takýchto lokalít často aj etnicky, tvrdí Oravec
„Objavili sa dokonca viaceré vyjadrenia, že na Luniku IX sa bude ponúkať bývanie v iných štvrtiach najskôr nerómskym platičom, až potom prídu na rad rómski platiči,“ povedal Oravec.
Niektoré mestá zvolili iný spôsob boja proti neplatičom: predávajú ich dlhy za nízku cenu novému vlastníkovi, ktorý potom peniaze vymáha sám.
Stáva sa aj to, že mestá predávajú celý nájomný dom aj s neplatičmi.
Podobne sa vlani zbavili neplatičov Michalovce. Bytovky na Murgašovej ulici zaťažené asi 33-miliónovým dlhom odpredali za korunu trom súkromníkom.
V Komárne navyše pridali do zmluvy klauzulu, ktorá zaväzovala nového vlastníka vysťahovať neplatičov z mesta.
Podľa splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity Kláry Orgovánovej sa mestské úrady zbavujú zodpovednosti za problém neplatičstva. „Často pritom vzniká problém, pretože ho starostovia a primátori neriešia hneď od začiatku, ale až keď je dlh na nájomnom a ďalších službách vysoký.“
Jedným z mála príkladov úspešného modelu je Liptovský Mikuláš, kde mesto vybavilo pre niektorých neplatičov dočasné zamestnanie. Tretinu mzdy odvedú dlžníci priamo na účet mesta.
Podobný postup zvolili aj v Košiciach. Tam sa podľa Jany Gerošovej z magistrátu do príležitostných práce doteraz zapojilo 62 občanov.
Ako sa môže rodina ocitnúť na ulici
Majiteľ môže vypovedať zmluvu, ak nájomca nezaplatil nájomné za čas dlhší ako tri mesiace. Človek musí potom opustiť byt do troch mesiacov od doručenia písomnej výpovede.
Ak neplatiaci nájomca preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi* z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o šesť mesiacov.
Ak nájomca v priebehu týchto šiestich mesiacov zaplatí dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s majiteľom o spôsobe úhrady, dôvod výpovede zaniká.
Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, pričom odísť bude musieť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Ak nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, má právo na náhradné ubytovanie.
*Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a príjem si nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením