Erik Šille: The Dreamer is still asleep, 2005.
Tých niekoľko ďalších nestojí za reč, pretože ani výška odmeny, ani ich význam nepresahujú záber úzkeho kolektívu jej iniciátorov.
Aktivita Zlínskeho salóna mladých
A práve nedávno sa začala písať história jednej, ktorá sa síce týka slovenskej scény, ale organizátorom je prekvapivo galéria zahraničná. Krajská galéria výtvarného umenia v Zlíne od roku 1997 organizuje každé tri roky Zlínsky salón mladých, ktorý nadväzuje na tradíciu predvojnových salónov, slávnej baťovskej éry.
Tento rok organizátori nadobudli dojem, že zvládnu viac, ako je len výstava českého umenia a rozšírili svoju pôsobnosť o slovenskú výtvarnú scénu. Takže na IV. Zlínskom salóne mladých - tentoraz s podtitulom Prvá spoločná prehliadka českých a slovenských umelcov do tridsať rokov - sa okrem tridsiatky českých autorov zúčastnilo aj devätnásť slovenských.
Možno už len možnosť vidieť pohromade mladé české a slovenské umenie stojí za uznanie, ale príťažlivosť tohto medzinárodného podujatia je predovšetkým v udelení Ceny Igora Kalného slovenskému autorovi. Cena sa odovzdávala po prvý raz, a takisto ako českému víťazovi sa aj slovenskému okrem satisfakcie z víťazstva dostala aj finančná odmena vo forme nákupu vystaveného diela a ponuky usporiadať individuálnu výstavu v priestoroch zlínskej galérie.
Devätnásť adeptov
Rozhodnutie pomenovať cenu po Igorovi Kalnom (1957 - 1987) nie je vôbec prekvapením a je známe, že už niekoľkokrát jeho meno figurovalo v návrhoch na ceny rôzneho druhu a významu. Hodnota jeho mena je vrchovato naplnená v mýte, ktorý obostiera tohto avantgardného umelca. Odmietavý postoj k oficiálnym štruktúram umeleckej scény socialistického Československa, neakceptovanie sivej reality tých čias a navyše život ukončený samovraždou sú fakty, ktoré cenu pomenovanú jeho menom robia hodnotnou a možno pre víťaza aj záväznou.
Tento rok bolo súčasné slovenské umenie zastúpené devätnástimi umelcami, ktorí boli nominovaní štvorčlennou porotou. To znamená, že účasť na salóne nebola otvorená pre kohokoľvek, ale bola potvrdená počtom hlasov, ktoré odborná porota udelila jednotlivým umelcom. Podľa tohto kľúča je zrejmé, že takmer všetci nominovaní sú výrazní autori, ktorých mená sú neodmysliteľne spájané s mladou scénou.
Cenu Igora Kalného získal Erik Šille (1978), tohtoročný absolvent VŠVU v Bratislave, za maľbu The Dreamer is still asleep (2005), možno o chlp pred Luciou Dovičákovou, Radovanom Čerevkom a Jaroslavom Kyšom, ktorí tiež prešli do užšieho výberu. Určiť víťaza je tak trochu otázne, pretože objektívne kritériá v umení jednoducho neexistujú. A tak okrem kvality diela, ktorá by sa pri výberovej výstave mala pokladať za samozrejmosť, sa zvykne prihliadať aj na to, v akých súvislostiach sa umelec prezentuje, s akým nasadením, a akého sa mu dostáva ohlasu.
Znovuzrodenie maľby
Nedá sa odškriepiť, že Šille patrí k tým mladým maliarom, ktorí vrátili dôležitosť slovenskej maľbe. Boli to najmä prvé verejné výstavy niekoľkých študentov zo 4. ateliéru Ivana Csudaia na VŠVU, ktoré naštartovali diskusiu o „návrate“ či „znovuzrodení“ maľby. Predovšetkým preto, že ich maľovanie sa netvári ani snobsky komplikovane, ani nehrá rolu ustráchaného suseda, prizerajúceho sa na svojich úspešnejších súčasníkov. Je tak prirodzene priame, že odporcom neostane nič iné, len si naň zvyknúť.
Aj Šilleho maľby sú také, navyše ľahko a vtipne narábajú s ikonami a so symbolmi toho, čo nazývame súčasnosť. Šille v každej maľbe porozpráva krátky príbeh v údernej forme komiksu, kde sa vždy niečo deje, alebo sa len chystá. Je nadovšetko jasné, že Šille je očarený súčasným obrazom sveta - bilbordami, reklamou, televíziou, komiksom, street stylom, videohrami.
No keď sa lepšie prizrieme, zistíme, že sú to tak trocha klamlivé mimikry. Ruka v ruke s očarením kráča strach. Z čoho? Stačí sa lepšie prizrieť. A najmä preto dostal Cenu Igora Kalného.
Autor: Beata Jablonská (Autorka je výtvarná teoretička)
