Zámer súčasnej vládnej koalície znížiť mieru nezamestnanosti do konca volebného obdobia na 10 % je nedosiahnuteľný. Ohrozená je aj úroveň 16,3 %, s ktorou ráta tohtoročný štátny rozpočet. Potvrdzujú to prognózy, ktoré nie sú optimistické ani na najbližšie päťročné obdobie.

Miera nezamestnanosti by sa mala ešte v roku 2006 pohybovať v rozpätí 16,7 až 20,1 %. Počet nezamestnaných osôb by mal naďalej oscilovať okolo polmiliónovej hranice. Vyplýva to z Prognózy vývoja zamestnanosti a nezamestnanosti do roku 2006, ktorú na základe odhadov zamestnanosti a rastu ekonomicky aktívnych osôb vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Sporný odchod do dôchodku

"Slovensko je krajina, pre ktorú je z rôznych príčin charakteristická vysoká miera nezamestnanosti, ktorá ešte bude pretrvávať, najviac však desať rokov," konštatuje pre TREND Pavol Kárász z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Zároveň odhaduje vývoj priemernej ročnej miery nezamestnanosti koncom nasledujúceho päťročného obdobia v intervale 14 až 16 percent.

Pod vysokú nezamestnanosť sa v ostatných rokoch podpísal popri nízkom tempe rastu HDP a nedostatočnom príleve zahraničného kapitálu i nadmerný rast počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Nástupom silných populačných ročníkov zo sedemdesiatych a zo začiatku osemdesiatych rokov bude musieť trh práce zápasiť s prevahou ponuky pracovných síl nad dopytom. O prácu sa bude totiž uchádzať zhruba o 113-tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov viac ako v roku 1999. Trh zároveň opustí okolo 91-tisíc osôb v dôchodkovom veku. Tento údaj však nezohľadňuje zámer vlády postupne, až do roku 2010, predlžovať vek odchodu do dôchodku.

Prognóza vyjadrila pochybnosti, že z vyše štvrť milióna osôb, ktorým sa oddiali odchod do dôchodku, sa pravdepodobne podarí zamestnať len malej časti. Navrhuje preto odložiť začiatok predlžovania veku do starobného dôchodku. S týmto názorom sa stotožňuje aj analytik ČSOB Ľudovít Ódor. Ako pre TREND uviedol, zavedenie tohto opatrenia v blízkej súčasnosti by určite viedlo k zvyšovaniu nezamestnanosti.

Podľa analytika Slávie Capital, o.c.p., a.s., Bratislava Pavla Ondrisku však zvýšenie veku odchodu do dôchodku zase priaznivo zapôsobí na príjmy a výdavky Sociálnej poisťovne. "V opačnom prípade by sa trend starnutia populácie a tým aj vyššieho podielu osôb v dôchodkovom veku, kruto vypomstil práve na finančnej bilancii verejných rozpočtov," dodal P. Ondriska.

Vlna bankrotov

Prognostik P. Kárász vidí riešenie ešte niekoľko rokov hroziacej vysokej nezamestnanosti v odstraňovaní pretrvávajúcich štrukturálnych problémov, ktoré sú finančne, ale i časovo náročné. Naštartovaná reštrukturalizácia bankovej a podnikovej sféry bude mať podľa L. Ódora v prvej fáze negatívne vplyvy a bude brzdiť rast zamestnanosti.

V najbližších dvoch rokoch sa aj podľa prognózy očakáva, že bankrotu a konkurznému konaniu sa nevyhne zhruba desatina existujúcich podnikov s približne 400-tisíc zamestnancami. Z nich by sa malo v evidencii úradov práce ocitnúť do 70-tisíc ľudí. Analytik ČSOB však trvá na tom, že transformáciu ekonomiky treba dokončiť, pretože neskôr môže vytvoriť efektívne pracovné miesta.

P. Ondriska však nevidí reštrukturalizáciu podnikov vo väzbe na zamestnanosť len ako negatívnu. Aktivity mnohých podnikov, najmä so zahraničnou majetkovou účasťou, už v súčasnosti napovedajú, že na prepúšťaní zamestnancov a zvyšovaní nezamestnanosti sa bude podieľať aj snaha zvyšovať produktivitu práce. Takýto postoj firiem hodnotí P. Ondriska pozitívne, pretože ak by tak neurobili, mohlo by sa stať, že by vlastníci firiem museli tlakom konkurentov po určitom čase zavrieť celú firmu. "Všetci zamestnanci by sa tak ocitli v evidencii úradov práce," dodáva.

Nové pracovné miesta alebo ich obnovu by mali postupne vytvárať slovenské podniky v spolupráci s nadnárodnými spoločnosťami. Lenže toto opatrenie by malo zvýšiť zamestnanosť v rokoch 2001 až 2006 najviac o jeden percentný bod. "Nemožno očakávať, že by ich masívny vstup viedol k prevzatiu problematických slovenských podnikov a k následnému zachovaniu alebo rozvinutiu pracovných miest, teda k vyriešeniu nezamestnanosti," konštatuje prognostik P. Kárász.

Ľ. Ódor tiež upozorňuje na to, že hoci sa prílev priamych zahraničných investícií vlani zvýšil, väčšinou išlo o kúpu aktív, a nie o investície na rozšírenie výrobných kapacít a tvorbu nových pracovných miest. Preto významný efekt očakáva až o niekoľko rokov.

"Skôr je reálne, že zahraniční investori budú preferovať investície "na zelenej lúke", pričom vytvoria nové pracovné miesta v pružnej forme zamestnávania najatraktívnejších uchádzačov o pracovné zaradenie," dôvodí prognóza. Nové formy zamestnávania, napríklad "ad hoc" - na určitú konkrétnu činnosť - však zatiaľ čakajú na oporu v legislatíve.

Absolventi bez uplatnenia

V najbližších piatich rokoch treba rátať aj s tým, že zástupy nezamestnaných rozšíria v nezanedbateľnej miere mladí ľudia do 29 rokov. Ich podiel na celkovom počte nezamestnaných je alarmujúci a v súčasnosti prekračuje 40 %. Už tradične sú to absolventi škôl. Na trhu práce sa bude snažiť nájsť uplatnenie z celkového počtu 400-tisíc študentov v každom roku zhruba 61- až 77-tisíc absolventov. V sieti nezamestnaných pritom uviazne asi tretina z nich.
Počet osôb hľadajúcich si zamestnanie stúpne aj v dôsledku reformných opatrení Ministerstva obrany SR. Do konca roka 2002 sa má znížiť počet vojakov o päťtisíc z takmer 35-tisíc v roku 2000. Aj skrátená základná vojenská služba o štvrťroka na deväť mesiacov zvýši ponuku práce už v priebehu tohto roka o 24-tisíc osôb.

Počet ľudí bez práce by preto mohol podľa prognózy v najhoršom prípade dosiahnuť 700- až 800-tisíc osôb, čo by vytiahlo mieru nezamestnanosti až na 28-30 %. Zmierniť by ju mal dopyt po práci. Závisí od tempa rastu HDP, ktoré však na súčasnej úrovni dvoch percent zatiaľ nepostačuje ani na udržanie dnešného stavu zamestnanosti. Analytici sa zhodujú v tom, že v najbližších dvoch--troch rokoch nie je na Slovensku priestor na významné zníženie zamestnanosti a vývoj v ďalších rokoch závisí od investičnej aktivity. Prognózy na dlhšie obdobie preto považujú len za informatívne.

Autor: Andrea Medžová