Východniarov lákala domov aj reklama jednej firmy. V menších mestách si však nájdu prácu ťažko. FOTO - ARCHÍV
BRATISLAVA - Ľudia s vysokoškolským vzdelaním si podľa všetkých štatistík nájdu zamestnanie najľahšie. Sú však regióny, kde ani vysoká škola nezaručuje pracovné miesto. Napríklad v Spiši majú vysokoškoláci bez technického vzdelania často horšiu pozíciu ako ľudia so strednou školou.
Celkovo je spomedzi nezamestnaných len 2,6 percenta vysokoškolákov. Aj podľa správy ministerstva práce je možnosť získať prácu "výrazne prepojená s úrovňou dosiahnutého vzdelania".
Mnohí však pre slabú ponuku vo vlastnom regióne odchádzajú do veľkých miest, najmä do Bratislavy či do zahraničia. "Iba jedna tretina evidovaných nezamestnaných ľudí s vysokou školou sa zamestnala v Spiši, ostatní odišli do Bratislavy, Žiliny, Košíc či do zahraničia," hovorí Miluše Bendíková z úradu práce v Spišskej Novej Vsi.
Sociologička Zuzana Kostolná z Inštitútu pre výskum práce a rodiny si však myslí, že pre dnešných mladých ľudí, a to predovšetkým pre vysokoškolákov, je pri rozhodovaní o tom, kde sa zamestnajú, najdôležitejšia "možnosť profesionálne sa uplatniť a tvrdo idú aj za vyšším príjmom".
Do väčšieho mesta odišiel napríklad aj Ľubo Ketič, ktorý vyštudoval Prešovskú univerzitu. Doma si podľa vlastných slov prácu ani nehľadal. "V krajskom meste nebol problém nájsť si zamestnanie, mohol som si vyberať z ponúk. Učím druhý rok na Strednej umeleckej škole v Košiciach."
Podľa odborníkov sa situácia v regiónoch zlepšuje príchodom zahraničných investorov. Tí však zamestnávajú najmä absolventov technických odborov, prípadne ľudí vyučených v odbore alebo so stredoškolským vzdelaním.
"Čo sa týka zahraničných investorov, jedine Embraco momentálne hľadá právnikov, či iných vysokoškolsky vzdelaných odborníkov," povedala Bendíková.
Firma Siemens nedávno spustila kampaň za návrat absolventov do regiónov a otvára nové vývojové centrá v Žiline, Košiciach a Piešťanoch. "Najväčší záujem o voľné pracovné pozície je v Žiline a Košiciach, kde majú kvalitné školy technického smeru, a naopak najťažšie je získať záujemcov v Piešťanoch, kde žiadna podobná nie je," povedal hovorca spoločnosti Tomáš Kráľ.
Podľa posledného sčítania ľudí má zo všetkých ekonomicky aktívnych obyvateľov na Slovensku vysokoškolské vzdelanie len 14,3 percenta ľudí, čo je stále menej ako v západnej Európe. Najviac vysokoškolákov žije v Bratislavskom kraji, po ňom s odstupom nasleduje Košický kraj.
Odborníci sa zhodujú, že sťahovanie absolventov za prácou do Bratislavy je prirodzené. V regiónoch by museli často prijať zamestnanie, ktoré je pod úrovňou ich kvalifikácie, hovorí Andrej Salner, riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
(haj, kar)
Vysokoškoláci v krajoch
kraj počet všetkých z toho z toho
obyvateľov vysokoškol.* vysokoškol. v %
Žilinský 692 332 43 803 6,3 %
Trnavský 551 003 30 135 5,5 %
Trenčiansky 605 582 38 756 6,4 %
Nitriansky 713 422 42 117 5,9 %
Banskobystrický 662 121 42 127 6,4 %
Prešovský 789 968 44 149 5,6 %
Košický 766 012 51 960 6,8 %
Bratislavský 599 015 88 966 14,9 %
(* ide o počet ľudí bývajúcich v okrese, ktorí majú najvyššie dosiahnuté vzdelanie magisterské, inžinierske alebo doktorandské štúdium)
(zdroj: Štatistický úrad, sčítanie obyvateľov)
