Včera to oznámil poslanec KDH Vladimír Palko. KDH svoj návrh prerokovalo aj s SMK, ktoré s ním súhlasí. S SDKÚ zatiaľ nerokovali, Dzurindova strana však v minulosti zastávala podobné postoje.
Palko trvá na tom, že rozhodovanie o priamych daniach musí zostať vo výlučnej právomoci Slovenska a nikoho iného, "najmä nie v právomoci Európskej únie". Uznesenie parlamentu by malo podľa neho členov vlády zaviazať, aby aj na pôde únie vždy hlasovali v súlade s týmto princípom.
V únii sa ozývajú hlasy za zjednotenie daňových politík členských krajín. Palko tvrdí, že s nimi prichádzajú najmä politici z krajín, v ktorých sa obávajú konkurencie.
"Na Slovensku sa môžu striedať vlády, kde jedna zavedie vyššiu daň, jedna nižšiu daň, ale stále to zostáva v právomoci Slovenska. Ak sa raz kompetencia rozhodovať o priamych daniach odovzdá na úroveň únie, už sa nikdy nevráti," hovorí Palko.
Predstavitelia vládnych strán sú však v podpore návrhu KDH skôr skeptickí. Pritom v apríli, keď KDH o návrhu hovorilo po prvý raz, myšlienku niektorí predstavitelia Smeru a HZDS nepriamo podporili.
Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič dnes návrh KDH považuje za nezmyselný. "Nepoznám štát Európskej únie, ktorý by prijímal takéto osobitné uznesenie," povedal. Podľa neho by takéto uznesenie bolo kontraproduktívne, keďže únia o zjednocovaní priamych daní nerozhoduje. "Načo sme potom vstupovali do únie?"
Niekdajší tieňový minister financií Smeru Igor Šulaj bol však v apríli proti harmonizácii. Vtedy Šulaj, ktorý je dnes šéfom Daňového riaditeľstva povedal, že v súčasnom období by bolo veľmi potrebné, aby Slovenská republika bojovala za to, aby sa výška daní neharmonizovala.
Šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti Milan Urbáni z HZDS považuje návrh za predčasný, keďže konkrétny návrh na harmonizáciu sa v únii ešte neobjavil. Slovensko by malo skôr pôsobiť v orgánoch únie tak, aby sa dane nezjednocovali, než "dopredu robiť nejaké revolúcie", hovorí. Podpredseda HZDS Viliam Veteška však v apríli povedal, že "v súčasnom období by bolo veľmi potrebné, aby Slovensko bojovalo za" neharmonizovanie výšky daňových sadzieb.
Rafael Rafaj zo SNS hovorí, že "národniarom je princíp národnej suverenity blízky".
Politológ Grigorij Mesežnikov odhaduje, že koaličné strany iniciatívu KDH nepodporia. Podľa Mesežnikova sa zrejme nestane ani to, že by pre takúto otázku hlasovala koalícia nejednotne.
KDH už na jar sľubovalo, že návrh deklarácie daňovej suverenity predloží po voľbách. Bezprostrednou pohnútkou boli snahy o harmonizáciu sadzieb daní z príjmov pre firmy v krajinách Európskej únie. Vlani na jeseň ju navrhol európsky komisár pre daňové záležitosti László Kovács.
Za harmonizáciu daní bol šéf Európskej komisie José Manuel Barroso: "Je to v záujme európskych firiem, lebo orientácia v pravidlách výpočtu daňového základu v jednotlivých krajinách pre ne predstavuje veľké dodatočné náklady."
Ministerstvo financií, ktoré vtedy viedol Ivan Mikloš, Kovácsov návrh odmietlo. Zdôvodnilo to tým, že Slovensko by jednotné pravidlá v únii pripravili o konkurenčnú výhodu, ktorú dosiahlo zavedením rovnej 19-percentnej dane, hoci sadzbu dane by si každá krajina mohla i naďalej určiť sama.
Vladimír Palko včera fakt, že s SDKÚ zatiaľ nerokovali, vysvetlil časom dovoleniek. Minulý týždeň už vraj telefonoval na túto tému s Ivanom Miklošom. Predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš sa však o iniciatíve opozičných strán dozvedel až od novinárov.
Podľa politológa Mesežnikova bude zrejme v otázke daňovej suverenity pravica jednotná, aj keď dnes má KDH možno bližšie k SMK ako k SDKÚ. Suverenitu v tejto oblasti sám dnes považuje za výhodnejšiu.
Analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian považuje zachovanie suvernity pri súčasnom daňovom systéme za "protrhovú" iniciatívu. Pripomenul, že naša autonómnosť znamená pružnejší a efektívnejší daňový systém, ako má väčšina európskych krajín.
Autor: eko
