rún u nás vlani predávalo asi 50 distribútorov, ktorí mali tržby približne sto miliónov korún. „Očakávame, že tento rok sa tržby zdvojnásobia,“ povedal manažér predaja firmy Conan Daniel Boďa.

V západnej Európe je boom GPS prístrojov omnoho väčší. Obchodníci očakávajú, že objem predaja napríklad v Nemecku, Veľkej Británii alebo v Rakúsku oproti minulému roku stúpne päť- až šesťnásobne.

Tržby prepočítané na jedného obyvateľa Slovenska sú podľa Boďu zhruba na rovnakej úrovni ako v ostatných krajinách V 4. „V západnej Európe sú tržby za predaj GPS príslušenstva na obyvateľa asi dvojnásobné.“

Bežne dostupné navigačné prístroje, ktoré získavajú informácie zo siete amerických satelitov, dokážu zistiť polohu majiteľa kdekoľvek na svete s presnosťou od jedného do 20 metrov. „Garantované rozlíšenie je v prípade civilného využitia len asi sto metrov. Profesionálni geodeti alebo armáda pracujú s presnosťou na centimetre až milimetre,“ povedal vedúci Katedry geodetických základov z Univerzity Komenského Ján Hefty.

Mapy najviac využívajú vodiči. „Navigátory do automobilov tvoria asi 60 percent predaných kusov,“ povedal Boďa. Ľudia začínajú viac kupovať aj ručné GPS prístroje, vhodné pre turistov a cyklistov, ale aj na orientáciu v mes­tách. Niektoré zariadenia sa dajú pripájať aj k vreckovým počítačom a mobilom.

Odborníci a predajcovia sa zhodujú, že presnosť zariadení nezáleží na cene. „Cena závisí od užívateľského prostredia a komfortu,“ povedal riaditeľ obchodného oddelenia distribútora GPS zariadení Geoteam Ľubomír Botka. Napríklad najlacnejšie navigátory majú len čiernobiely displej a nemajú ani mapy, ukazujú len azimut a vzdialenosť od zvoleného cieľa. Najdrahšie prístroje sa dajú ovládať dotykom na veľkom farebnom displeji a pozíciu majiteľa zobrazujú priamo na mape.

Súčasťou drahších GPS navigátorov od väčších výrobcov sú aj mapy západnej Európy, ktoré rozoznajú aj tie najmenšie ulice v akomkoľvek meste. Importéri v strednej Európe si museli mapy svojich krajín zabezpečiť sami. Domáci zákazník mapu Slovenska k prístroju spravidla dostane automaticky.

„Slovensko malo svoje GPS mapy skompletizované ako prvé z krajín V 4,“ povedal Botka. Ak chce napríklad slovenský vodič využívať systém aj s mapou na českých cestách, musí si mapu Česka dokúpiť asi za sedemtisíc korún. Podobne je to aj s mapami ostatných susedov či Chorvátska.

Americký GPS nebude jediným dostupným systémom družíc, ktoré budú môcť využívať aj bežní ľudia. Európska únia v spolupráci so súkromnými investormi už niekoľko rokov buduje sústavu satelitov Galileo. Do prevádzky by ju mohli uviesť v roku 2009. Pri súčasnom veľkom rozmachu trhu s navigátormi je však GPS aj v Európe bez konkurencie.

Komerčný potenciál majú podľa predsedníčky Ústavu geodézie, kartografie a katastra Jeleny Hudcovskej aj siete pozemných GPS staníc, ktoré zvyšujú komfort a presnosť pri zameriavaní pozície. Informácie sa dajú prenášať rádio­vými vlnami aj prostredníctvom internetu. „Je to veľmi lukratívne pre súkromný sektor,“ povedala Hudcovská. V Holandsku podľa nej okrem štátnej siete už vybudovali aj súkromnú, podobne uvažujú aj v Česku. Siete v zahraničí využívajú napríklad profesionálni geodeti, uplatnia sa aj v elektronickom mýtnom systéme. Na Slovensku by mal ústav podľa Hudcovskej sieť takýchto staníc sprístupniť tento rok na jeseň.

Ako funguje systém GPS

Informácie o polohe navigačné prístroje získavajú zo satelitov. Na obežnej dráhe vo výške 20 200 metrov je spolu 28 GPS družíc. Na zistenie presnej polohy potrebuje bežný užívateľ informácie zároveň aspoň z troch satelitov. Pri náročnejšej navigácii s presnosťou na centimetre, ktorú využívajú napríklad geodeti, treba aspoň päť satelitov súčasne. Európsky systém Galileo zatiaľ na testovacie účely využíva dva satelity.

Taxikárom systém GPS zatiaľ nechýba

BRATISLAVA - Navigačné systémy GPS slovenských taxikárov na rozdiel od ich kolegov v zahraničných metropo­lách zatiaľ neoslovili. Šéf Cechu Taxi Milan Velčický hovorí, že aj preto, lebo skúsení vodiči mesto poznajú a navigátor nepotrebujú. Investícia sa podľa neho najmä živnostníkom neoplatí. Pre taxislužby, ktoré denník SME oslovil, sú systémy GPS drahé.

Trasy sa navyše často opakujú. „Osem z desiatich objednávok je rovnakých,“ povedal majiteľ bratislavskej taxislužby Trend taxi Peter Fitoš. Napriek tomu však jeho firemné autá GPS majú. Okrem navigácie pre vodiča, umožňuje aj sledovať pohyb áut z centrály. Investícia do systému pre pätnásť áut vyšla Trend taxi na viac ako 250-tisíc korún.

Redaktori denníka SME sa stretli aj s prípadmi, že taxi­služby vybavili GPS navigátormi lacnejších šoférov, ktorí neboli priamo z Bratislavy. Mesto nepoznali a bez zariadenia by sa mohli stratiť aj so zákazníkom. Mapa v zariadení však neobsahovala dočasne uzavreté úseky a navigátor teda nenavrhol šoférovi možné obchádzkové trasy. „Navigátor je zatiaľ luxus,“ uzavrel Velčický.

Autor: IVAN KAHANEC PAVOL REMIAŠ