Ríša Aztékov bola okrem ríše Inkov najvýznamnejším štátom predkolumbovskej Ameriky. Napriek tomu ju rozvrátil španielsky vojak a dobrodruh Hernando Cortés s niekoľkými stovkami svojich druhov. Inšpiroval ďalšie výboje a spustil prúd drahých kovov cez Atlantik, ktorý nadlho zaistil veľmocenské postavenie Španielska a zmenil ekonomiku starého kontinentu. Hlavné mesto aztéckej ríše Tenochtitlán padlo 13. augusta 1521, pred 485 rokmi.

Cortéz prišiel do Nového sveta z rodného Španielska v roku 1504. Zúčastnil sa na dobytí Kuby, kde sa najprv snažil gazdovať na svojich statkoch. Karibské ostrovy zatiaľ Európanom nepriniesli to, po čom túžili najviac – drahé kovy. Mnohí preto so záujmom počúvali správy o bohatých krajinách na americkej pevnine. Vo februári v roku 1519 sa ich s niekoľkými loďami a asi 500 mužmi vydal hľadať aj Cortés.

Kmeň Aztékov vládol v tom čase ríši, ktorá zaberala väčšinu územia dnešného Mexika. Podľa triezvych odhadov mohla mať asi desať miliónov obyvateľov. Jej centrum Tenochtitlán s asi 300–tisíc obyvateľmi ležalo na ostrove už neexistujúceho jazera.

Bojovní Aztéci viedli neustále vojny. Jedným z hlavných cieľov výbojov bolo získať dostatok ľudských obetí na obrady, ktoré hrali podstatnú rolu v ich náboženských rituáloch.

Po pristátí na mexickej pevnine založil Cortés mesto Veracruz a aby mužom zabránil vrátiť sa, nechal zapáliť lode, ktoré ich priviezli. Aztécky vládca Montezuma sa o nich čoskoro dozvedel. Nevedel sa však rozhodnúť, čo proti nim podnikne. V ráznom zákroku mu bránil čas, keď sa vylodili a náboženské predstavy Aztékov.

Španieli dorazili, keď sa podľa proroctiev mal k Indiánom vrátiť ich múdry boh Quetzalcoatl. Ten bol podľa mýtov v dávnej minulosti konkurenčným bohom prinútený odísť, sľúbil však, že sa raz vráti. Španieli mali podľa Indiánov zbrane metajúce blesky, brnenia, ktoré ich robili skoro nezraniteľnými a jazdili na štvornohých obludách – koňoch. Mohli byť aj navracajúci sa bohovia.

Montezuma k nim preto vysielal jedného posla za druhým. Chcel zistiť, čo sú zač a bohatými darmi vrátane zlata ich presvedčiť, aby sa vrátili, odkiaľ prišli. Dosiahol presný opak. Dary Španielov presvedčili, že konečne narazili na bohatú ríšu a napriek všetkým útrapám stojí za to pokračovať.

Veľmi im pomohli indiánske kmene, na ktoré narazili cestou. Tie Aztékov nenávideli a keď okúsili možnosti Španielov, pridali sa k nim.

Práve spojenectvo Európanov s Indiánmi nespokojnými s aztéckou nadvládou, pravdepodobne rozhodlo o konci vnútorne nestabilnej ríše.

V novembri 1519 vstúpili Španieli do Tenochtitlánu ako Montezumovi hostia. Vzápätí panovníka zajali, urobili si z neho rukojemníka a nútili Indiánov, aby im zvážali svoje bohatstvo.

Prvé ovládnutie hlavného mesta ríše sa pre dobyvateľov skončilo neslávne. Ich krutosť vyvolala povstanie, pri ktorom Aztéci zabili aj Montezumu, ktorý sa ich snažil upokojiť. Cortés sa musel so svojím vojskom z Tenochtitlánu prebiť počas nočnej bitky zúriacej v uliciach mesta a na hrádzach, ktoré mesto spájali s brehom. Španieli pritom stratili asi tretinu mužov a väčšinu indiánskych spojencov. Mnohí z nich sa utopili, keď ich na dno jazera stiahli šaty a brnenia vyp­chaté ukoristeným zlatom.

Zbedačených Španielov zachránili Indiáni, ktorí im poskytli útočisko. Umožnili im vyčkať na posily a doplniť stratenú výzbroj. S novým vojskom sa Cortés k Tenochtitlánu vrátil v máji 1521. Nechal si dokonca postaviť lode, ktoré mesto ostreľovali z jazera.

Aztéci sa statočne a zúfalo bránili. Dobyvatelia preto počas trojmesačného obliehania v podstate zrovnali mesto so zemou. Na jeho mieste dnes stojí hlavné mesto Mexika.

Po zničení mesta a zajatí Montezumovho nástupcu Cuahtemoca sa odpor Aztékov zrútil. Cortés na troskách ich ríše založil kolóniu Nové Španielsko a stal sa jej prvým guvernérom.