BRATISLAVA – Slovenské elektrárne, a.s., (SE) v týchto dňoch obdržali niekoľko žiadostí zahraničných spoločností o bližšie informácie o stave a podmienkach možnej dostavby 3. a 4. bloku Atómovej elektrárne Mochovce (EMO). Denníku SME to potvrdila hovorkyňa SE Elena Melichárková. Stalo sa tak potom, čo vedenie elektrární 10. novembra tohto roka písomne oslovilo potenciálnych investorov.
Prvotná výzva bola všeobecná a pojednávala aj o podmienkach na slovenskom energetickom trhu. „Na základe odozvy investorov sme pripravili materiál podľa ich požiadaviek. Prvé kolo vyhodnotenia týchto odpovedí bude už v januári 2001,“ uviedla Melichárková. Podľa nej elektrárne oslovili približne 50 významných spoločností zaoberajúcich sa jadrovou energetikou prakticky na celom svete. V informačnej správe pre investorov zástupcovia SE pritom zdôraznili, že hľadajú finančného investora, a nie zhotovovateľa stavby, ako i skutočnosť, že vládny kabinet jednoznačne odmietol poskytnutie záruky na financovanie dostavby.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie energetiky, nerastných surovín a hutníctva Ministerstva hospodárstva (MH) SR Ondreja Studenca možno počínanie vedenia elektrárni len ťažko pochopiť, kedže viaceré analýzy dokazujú ekonomickú neefektívnosť dostavby EMO. Ani situácia na trhu s energiou v regióne nie je podľa Studenca lákadlom pre investorov. Po spustení českého Temelínu je na trhu prebytok, rovnaká situácia je aj v Poľsku, mierny nedostatok elektriny je v Maďarsku.
„Preto, ak by na ponuku elektrární stavať aj bez štátnej garancie niektorý z investorov pristúpil, určite by žiadal inú formu štátnej pomoci,“ skonštatoval. Jednou z podmienok investora by podľa Studenca mohol byť garantovaný odber vyrobenej elektriny štátom v určitom období za vopred dohodnutú cenu. Možná je však aj podmienka, aby sa štát postaral o likvidáciu vyhoretého jadrového paliva, ktorej náklady nie sú známe. Ak by vláda pristúpila na takéto požiadavky, vytvorila by nerovné podmienky na trhu a uprednostnila tým jadrovú energetiku pred ostatnými zdrojmi. Studenec zároveň pripomenul, že elektrárne ešte stále riešia problémy spojené s financovaním stavby 1. a 2. bloku EMO. „Ešte presne nevieme, ako budeme riešiť splátky v budúcom roku, zvyšovaním cien to už ale nebude možné, odberatelia sú už aj tak nervózni,“ skonštatoval Studenec.
Podľa dostupných informácií je na dostavbu EMO potrebných asi 50 miliárd Sk. Do výstavby 3.a 4. bloku už elektrárne investovali asi 8 miliárd Sk a ďalších 7 miliárd predstavujú finančné investície. V prípade nedostavby by podľa vyhlásení generálneho riaditeľa SE Vincenta Pillára tieto prostriedky (spolu 15 miliárd Sk) kvalifikovali ako uviaznuté náklady. A tie by si SE podľa Pillára museli premietnuť do cien elektrickej energie pre konečných odberateľov.
Podľa analýzy MH SR by dostavba 3. a 4. bloku EMO nebola návratná ani v prípade dosiahnutia ideálnych podmienok. Čistá súčasná hodnota blokov by v prípade dostavby predstavovala po započítaní nákladov na ich likvidáciu na konci životnosti stratu 29,39 miliardy Sk. Strata v prípade nedostavania by bola „len“ 11,94 miliardy Sk. Pri dosiahnutí ideálnych podmienok by elektráreň vyrábala jednu megawatthodinu (MWh) elektriny za 2836 Sk. Predajná cena elektriny by pritom ani pri ideálnom scenári zvyšovania cien nemala za jednu MWh v roku 2009 – teda v čase dostavby – presiahnuť 2530 Sk. Za oveľa realistickejší považuje MH SR model, ktorý popri približovaní sa úrovni predajných cien elektriny na liberalizovaných európskych trhoch zahŕňa i prekročenie plánovaných investičných nákladov o najmenej 10 % a využitie inštalovaného výkonu najviac na 75 %. Strata pri dostavbe a prevádzkovaní blokov počas ich životnosti by v takomto prípade podľa rezortu hospodárstva dosiahla po započítaní nákladov na likvidáciu až 206,58 miliardy Sk. Jednu MWh by dostavané mochovské bloky v tomto prípade vyrábali za 3573 Sk.
DANIEL VARGA
