BONN – Rusko zvýšilo počet svojich špiónov v Nemecku. Vyplýva to z výročnej správy Spolkového úradu na ochranu ústavy, ktorú vo štvrtok v Berlíne predložil minister vnútra Otto Schily. „V rámci rozšírenia personálu na ruskom veľvyslanectve bol zaznamenaný aj nárast pracovníkov tajných služieb,“ uvádza sa v správe. Veľký počet agentov rôznych ruských tajných služieb je prejavom „zvýšeného významu Nemecka ako cieľovej krajiny rozviedky“. Schily povedal, že tieto aktivity vyvolávajú znepokojenie. Pripomenul prípady špionáže, ktoré „nedávno odhalili v západných krajinách“.

Zrejme tým myslel agenta americkej FBI Roberta Hanssena, odhaleného v polovici februára, ktorý 15 rokov pracoval aj pre Rusko. Po jeho zatknutí vypovedala americká vláda 50 ruských diplomatov. Následne muselo opustiť Moskvu 50 amerických diplomatov.

Podľa správy nemeckej kontrarozviedky „všetko nasvedčuje tomu, že po zvolení Vladimíra Putina za prezidenta sa postavenie ruských tajných služieb upevnilo“. Putin je pri presadzovaní svojich politických cieľov odkázaný na lojálnosť a výkonnosť spravodajských služieb. Vzhľadom na svoju dlhoročnú príslušnosť k sovietskej špionážnej službe KGB má Putin k týmto organizáciám dôveru a dôležité pozície vo vládnom aparáte obsadzuje starými známymi z kruhov tajných služieb, zdôrazňuje Spolkový úrad na ochranu ústavy.

Aktivity ruských agentov sa sústreďujú na „klasické oblasti politiky, hospodárstva, vedy a technológie, na vojenský komplex, ako aj na západné spravodajské a bezpečnostné služby“. Moskovská centrála ich nasmerovala aj na NATO a Európsku úniu. V správe sa uvádza šesť tajných služieb, medzi nimi civilná rozviedka SVR a vojenská tajná služba GRU. Podľa nemeckej kontrarozviedky sú okrem pracovníkov ambasády a konzulátov činní ako špióni aj predstavitelia ruských médií, obchodníci a „turisti“.

PRE SME – VLADIMÍR MÜLLER