Dušan Grúň - spevák. Hudbe sa začal venovať v roku 1962 počas štúdia na Vysokej škole hutníckej v Ostrave, keď začal hrať na trúbke. Všimol si ho známy hudobník Ivo Pavlík, u ktorého pôsobil tri roky. Potom spieval s orchestrom Karla Krautgartnera v Prahe. V roku 1965 sa vrátil do Bratislavy a začal spievať s orchestrom Juraja Velčovského. V Slovenskom rozhlase naspieval asi 350 pesničiek, vydal desiatky platní. Jeho posledné cédečko má názov Kúsok lásky.
Keď sa povie kuchyňa, Dušanovi Grúňovi sa hneď v mysli vybavia najmä tradičné liptovské jedlá, ktoré mu ako jedináčikovi kedysi doma vyvárali. Bryndzové alebo kapustové halušky či kacera (miestny názvov špeciálnej zemiakovej baby) mu vždy chutili. Keď sa jeho rodičia krátko po vojne presťahovali z Bobrovca do Košíc, bol ešte malé dieťa. Susedka sa ho vtedy opýtala: Čo ste mali, Dušanko, na obed? Kaceru, odpovedal. A susedka im závidela, lebo si myslela, že v tých chudobných časoch si pochutnávali na kačici. Po vojne mávali pritom mäso len raz za týždeň. K najobľúbenejším jedlám Dušana Grúňa patrili v detstve makové rezance, granatiersky pochod a kapustové fliačky. Okrem toho sa vždy tešil na nedeľné koláče a makovú štrúdľu. Celkove bol však slabý jedák a nemal rád najmä baraninu a hydinu. V detstve chodieval na dedinu k starým rodičom, ktorí ho vždy vynukovali slepačou polievkou a paprikášom, až sa mu to sprotivilo. S detstvom sa dlho spájala aj nechuť k rybám. "Ako deti sme dostávali denne na polievkovú lyžicu rybí tuk, preto som dlho neznášal ryby," vysvetľuje spevák.
Konský guláš
Dušan Grúň sa naučil variť najmä počas turné. Na zahraničných zájazdoch sa hudobníci vždy snažili šetriť, a tak si varili sami. Niektorí však boli výborní kuchári a vo varení sa doslova vyžívali. Napríklad dnes už nebohý basista Dodo Šimkovič a bubeník Honzo Kajzar sa vytiahli vo Švajčiarsku, kde sa v sedemdesiatych rokoch stretli tri kapely z Československa. "Dodo s Honzom navarili fantastický guláš. Keď sme dojedli, začali sa navzájom kopať a erdžať, čím nám dali najavo, že guláš pripravili z konského mäsa. V tom čase bolo totiž vo Švajčiarsku veľa koní a aj množstvo takto špecializovaných mäsiarstiev." Okrem koňaciny ochutnali slovenskí hudobníci vo Švajčiarsku sušené hovädzie mäso, ktoré im ponúkli vysoko v horách. Bolo nasolené a chutilo ako údené.
Pitipanna a raky ako červy
Na cestách do cudziny spevák rád ochutnával miestne špeciality. Vo Švédsku to bolo národné jedlo pitipanna, čo sú kúsky zemiakov s duseným sobím mäsom na šťave. Pripomínalo mu to dusené hovädzie mäso. Morské raky, ktoré vyzerali ako červíky, ho na prvý raz neoslovili. "Keď som ich jedol prvý raz, prišlo mi zle. Potom mi zachutili a dnes by som ich zjedol tony."
Podobne to bolo s nórskym národným jedlom - kusom surovej morskej ryby so šupinami, ktorú mu naservírovali v reštaurácii s obrovským vareným zemiakom. V týchto dvoch severských krajinách speváka prekvapilo, že jedia veľmi málo polievok. "Dokonca hovädzí vývar vylievajú - hovoria, že vo vývare je najviac škodlivín."
V Nemecku si rád pochutnával na fazuľovici a kapela obľubovala najmä eintopf - jedlo v jednom hrnci, kde bolo okrem mäsa všetko - zelenina, fazuľa i hrach. Hudobníci zjedli k tomu aj pol kila chleba, čo ich vždy zasýtilo.
Pestré chute
Dušan Grúň je už takmer štyridsať rokov ženatý a žije v Bratislave, ale na svojich obľúbených liptovských špecialitách si môže pochutnať aj dnes. Jeho manželka Majka sa ich naučila pripravovať od svojej svokry - patrí k nim najmä kapustová polievka a bryndzové pirohy. Hoci Majka na začiatku manželstva nevedela vôbec variť, postupne sa to naučila a jej kuchyňu si Dušan Grúň veľmi pochvaľuje. Na šnúrach v zahraničí sa vraj vždy tešil napríklad na jej segedínsky guláš. Chutia mu tiež zeleninové polievky so zápražkou, bratislavská hubová polievka, fazuľovica, držková, šošovicová i cesnaková polievka. V zime si obaja manželia radi pochutnajú na huspenine. Okrem toho má spevák rád špenát, tekvicový prívarok a špeciálne lečo svojej ženy, ktorá ho pripravuje s ryžou. Na ich stole sa často objavuje aj mäsové soté, pikantný paprikáš či čína. Jedlá dopĺňajú rôznymi šalátmi, napríklad aj gréckym - s olivami a ovčím syrom - a talianskym - s tuniakom.
FOTO - PETER LEGINSKÝ
Recepty Dušana Grúňa
Mamičkine bobrovecké pirohy
250 kg zemiakov, soľ, kôpor, 300 g bryndze, trocha masla, 1 kg hladkej múky, vajce,
Ošúpané a pokrájané zemiaky uvaríme v slanej vode domäkka. Scedíme, necháme vychladnúť a prelisujeme. Pridáme posekaný kôpor, bryndzu, maslo a vymiešame na kašu. Z kilogramu hladkej múky, vajca a vody vyvaľkáme rezancové cesto, z ktorého vyrezávame štvorce. Naplníme ich zemiakmi s bryndzou a maslom, štvorec cesta preložíme a pirohy necháme uvariť v slanej vode. Na tanieri opäť ozdobíme bryndzou a rozpusteným maslom.
Kapustová polievka s rezancami
(Liptovský recept)
250 g kyslej kapusty, 500 g údeného mäsa, 1 veľká cibuľa, 4 strúčiky cesnaku, 200 g sušených húb, rezance niťovky, bobkový list, čierne korenie, nové korenie
Do hrnca dáme uvariť kyslú kapustu so všetkými ingredienciami. Medzitým uvaríme niťovky. Do hlbokého taniera servírujeme iba vývar s troškou kapusty, do ktorého pridáme uvarené rezance.
Bratislavská hubová polievka
(Recept starej Prešpuráčky)
1 cibuľa, 300 g húb - plávok alebo číroviek, červená paprika, cesnak, nové korenie, mleté korenie, soľ, olej, 300 g zemiakov
Nadrobno pokrájanú cibuľu upražíme do sklovita na oleji. Pridáme umyté pokrájané huby, červenú papriku, rozpučený cesnak, nové korenie a trocha mletého čierneho korenie a chvíľu podusíme. Doplníme litrom vody, pokrájanými zemiakmi a varíme dvadsať minút. Môžeme ozdobiť čerstvo nasekanou petržlenovou vňaťou.
