FOTO

Medzi manželov, ktorí majú odlišné priezvisko ako ich manželka, patrí aj psychológ BORIS SOPKO. Porozprávali sme sa s ním o tom, čo všetko sa môže skrývať za rozhodnutím ženy nechať si dievčenské priezvisko.

Prečo si podľa vás ženy chcú nechať po sobáši rodné priezvisko?

"Nedá sa to zovšeobecniť. Ale myslím si, že kým ženy si pod tlakom konvencií v minulosti ťažko mohli vyberať, teraz sa situácia v spoločnosti uvoľňuje a takáto zmena môže byť pre ne príjemná, aj keď mužsko-ženská úloha v partnerstve zostáva aj napriek emancipácii stále náročná. Môže to byť prejav väčšej odvahy a nezávislosti konať podľa toho, ako človek cíti. Dobré je, že zmena priezviska nemusí byť automatická a že sa zosilňuje možnosť slobodne sa rozhodnúť. Určite je však veľa žien, ktorým sa tradícia prebrať priezvisko po manželovi páči aj dnes a rady tak urobia, lebo to považujú za správne."

Bolo to pre vás prekvapenie, keď ste sa dozvedeli, že aj vaša manželka si chce nechať svoje dievčenské priezvisko?

"Zaujímavé bolo, keď mi povedala, aby som si predstavil, že by som si ja zmenil priezvisko po nej. Vtedy som si uvedomil, že to nie je až taká maličkosť. Som rád, že takúto záležitosť nemusím riešiť, a že sa môžem volať tak, ako sa volám. Rád som preto manželku podporil. Keď naši rodičia videli, že s tým nemáme problém, tiež to akceptovali, a hlavne, viaceré ženy v rodine manželku v jej rozhodnutí podporili, čo bolo fajn. Inak, manželka pôvodne uvažovala o tom, že bude mať dve priezviská s pomlčkou, ale úrady diktovali ich poradie, ktoré jej nevyhovovalo."

Môže byť manželovo priezvisko pre ženu problémom?

"V našej rodine viaceré manželky hovorili, že im trvalo dlhší čas, kým si na nové priezvisko zvykli. Ich rodné sa im páčili a bolo im aj trochu ľúto, že sa budú volať inak. Takže, nenazval by som to problémom, jednoducho to chvíľu trvalo. Nečudujem sa, veď aj priezvisko súvisí s identitou človeka."

Ako je to potom v prípade umeleckých pseudonymov? Myslíte si, že ich nositelia sa s nimi dokážu celkom stotožniť?

"Samozrejme. Hoci sa mená týkajú napríklad iba špeciálnej oblasti ľudskej tvorby, môžu aj hlbšie zasiahnuť do života človeka, ktorý ním začne žiť. Môže a nemusí sa tým vytvárať aj celistvejšia identita. Podľa niektorých teoretikov si identity konštruujeme a slobodný výber mena sa môže stať časťou tohto konštruovania. Keď niekto nie je spokojný s tým, čo získal, môže si sám vytvoriť to, čo mu lepšie vyhovuje, s čím sa lepšie identifikuje."

Hovorí sa v rámci psychoterapie aj o vplyve mena na ľudskú psychiku?

"Áno, zvykneme sa baviť o tom, či sú ľudia so svojím menom spokojní, ako by sa chceli volať, ako by chceli, aby ich druhí oslovovali. Je dôležité, aby precítili, aké meno im sedí, aké je im blízke a čo im je na tom mene blízke. Je veľmi zaujímavé rozprávať sa o prezývkach, je neuveriteľné, aké rôzne prezývky ľudia v rôznych obdobiach života majú. Niekedy im sedia lepšie ako vlastné mená, akoby lepšie vystihovali ich podstatu."