BRATISLAVA - Vládna koalícia sa v tomto volebnom období nedotkne vatikánskej zmluvy o výhrade vo svedomí. Jej prijatie sa tak zrejme opäť odloží najmenej o štyri roky. Podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča (Smer) existuje nepísaná dohoda, že vážne dokumenty, ktoré môžu vyvolať v spoločnosti nežiaduce dialógy a spory, by sa mali nechať štyri roky odpočívať.

"Taká je dohoda vnútri koalície, nebude ani druhá krajnosť - zákon o registrovanom partnerstve. Tak sme to dohodli aj so zástupcami cirkví," povedal SME Čaplovič. Podľa neho vláda bude garantovať existujúci stav v oblasti cirkví.

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda však podľa agentúry SITA poprel, že by takáto nepísaná dohoda s cirkvou existovala.

SNS a HZDS sú opatrnejšie

Prijatie zmluvy so Svätou stolicou o výhrade vo svedomí ani registrované partnerstvo nemala vo volebnom programe ani jedna koaličná strana. Nie je ani v programe vlády. Ľavicový Smer by mal mať k téme registrovaného partnerstva oveľa bližšie ako konzervatívne strany. Českí sociálni demokrati, z ktorých si Smer berie príklad, takýto typ spolužitia uzákonili. Dušan Čaplovič však pripúšťa, že by sa to slovenským voličom Smeru nemuselo páčiť. "Zároveň si myslím, že teraz to nie je priorita, lebo spoločnosť potrebuje riešiť iné veci," dodal.

Koaliční partneri sa k zmluve o výhrade vo svedomí vyjadrujú zdržanlivejšie ako Smer. Šéf klubu SNS Rafael Rafaj povedal, že "prioritu má cirkev". Ak by však chýbala všeobecná zhoda zmluvu s Vatikánom prijať, SNS nebude podľa Rafaja nič násilne presadzovať. Čo sa týka registrovaného partnerstva, SNS opakovane vystupovala proti. "Tam je to jasné," poznamenal Rafaj.

Podpredseda HZDS Milan Urbáni povedal, že jeho strana nie je k registrovanému partnerstvu "náchylná". O vatikánskej zmluve podotkol, že dokument pripravený bývalou vládou nie je pre HZDS prijateľný.

Spoločnosť musí na otázku zmluvy o výhrade vo svedomí ešte dozrieť, mieni generálny sekretár Konferencie biskupov Slovenska biskup Marián Chovanec. "Ak to pôjde, sme za to, ale ak ešte spoločnosť nedozrela, sme ochotní počkať." Tak reagovala podľa Chovanca cirkev, už keď tému zmluvy v minulom volebnom období otvorilo KDH.

Lipšic: KDH nemôže nič robiť

Kresťanskí demokrati dnes nemôžu urobiť s prijatím vatikánskej zmluvy nič. Konštatoval to bývalý minister spravodlivosti za KDH Daniel Lipšic, ktorý zmluvu pripravoval. Medzinárodné zmluvy pripravuje a dohoduje vláda. Lipšic tvrdí, že nemá význam vyzývať vládu, aby sa zmluvou zaoberala. "Je to socialistická vláda, ktorá otázkam svedomia nie je veľmi nakonená," povedal. KDH podľa neho tlačilo na prijatie zmluvy v minulom volebnom období preto, že to bolo vo vládnom programe, a ten sa mal naplniť.

Vatikánska zmluva a zmluva s registrovanými cirkvami o výhrade vo svedomí v zásade fixovali platný právny stav, tvrdí pritom Lipšic. Cirkvi budú naďalej fungovať podľa slovenských vnútroštátnych predpisov, tieto predpisy len nebudú fixované aj na úrovni medzinárodnej zmluvy. "Zachová sa status quo, ktorý platí od schválenia Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou v roku 2000," dodal Lipšic.

Koalícia však zrejme otvorí diskusiu o financovaní cirkví. Vicepremiér Čaplovič povedal, že ide o otázku, ktorú štát potrebuje vyriešiť a aj cirkev je tomu naklonená. Biskup Chovanec poznamenal, že konferencia biskupov má už vytvorenú komisiu, ktorá pripravila určité varianty. "Kedykoľvek nás vláda osloví, vstúpime do rokovaní," dodal.

Čo je zmluva o výhrade vo svedomí

Základná zmluva medzi Slovenskom a Svätou stolicou uznala každému právo uplatňovať si výhrady vo svedomí podľa vieroučných zásad katolíckej cirkvi. Základná zmluva odkázala v tejto veci na prípravu osobitnej medzinárodnej zmluvy.

Právo uplatňovať výhrady vo svedomí sa podľa zmluvy dotýkalo činnosti v ozbrojených silách a zboroch, výkonov v oblasti zdravotníctva, najmä vo vzťahu k interrupciám, umelým alebo asistovaným oplodneniam, pokusom a nakladaniu s ľudskými orgánmi, zárodkami a pohlavnými bunkami, eutanázii, klonovaniu, sterilizácii a antikoncepcii. Výhrada vo svedomí sa mala týkať aj činnosti v oblasti výchovy a vzdelávania, poskytovania právnych služieb. (r)