Jan Železný. FOTO - TASR/EPA
Z GÖTEBORGU od nášho redaktora PETRA FUKATSCHAPrvý svetový rekord dosiahol oštepár Jan Železný v Nitre koncom mája 1987 - 87,66 metra. Posledný z piatich pred desiatimi rokmi v Jene - 98,48 m. Druhým predstihol dobu. Tak ako Michael Johnson časom na 200 metrov 19,32 s alebo Sergej Bubka v žŕdke výkonom 615 cm (hala).
Mladoboleslavský rodák v roku 1988 siahal po olympijskom zlate, v poslednej sérii ho o necelých 20 cm predstihol Fín Korius. Hry vyhral potom v Barcelone 1992, Atlante 1996, Sydney 2000. Aj zo svetového šampionátu má tri zlaté - 1993, 1995, 2001.
O oštepárovi, chirurgovi a pekárovi
Paradoxne nezvíťazil na "malom" šampionáte, európskom. Bol dvakrát bronzový - v Helsinkách 1994 a predvčerom v Göteborgu. S veľkými šampionátmi, na ktorých štartoval bezmála dvadsať rokov, sa rozlúčil vo veľkom štýle.
"Dôležité je mať sen. Potom sa oň pokúsiť. Keď sa nevydarí, treba mať dobrý pocit, že som pre to urobil všetko," povedal v záľahe novinárov v natrieskanom stane mixzóny jednu z mnohých veľkých myšlienok český člen Medzinárodného olympijského výboru.
Pred Vianocami 1996 povedal inú, zapamätal som si ju navždy. Jan Železný sedel v Prahe po autogramiáde spolu s kamarátom a spolupútnikom na dlhých sústredeniach, slovenským bronzovým medailistom z majstrovstiev sveta 1997 Igorom Kováčom. Načo tajiť, zapálili si. Tešili sa na rodinu, na Vianoce, na darčeky.
"Premýšľam, koľko nás hádže na svete ako-tak dobre oštepom - päťsto? Som medzi nimi najlepší, to je dobrý pocit, aj ma to slušne živí. Koľko je na sveta chirurgov - desaťtisíc? Aj medzi nimi je najlepší. Tiež sa o ňom vie. A trebárs, koľko je pekárov? Milión, desať miliónov? Aj oni majú zrejme najlepšieho, ibaže sa o ňom nevie. Lekár a pekár robia určite pre ľudí dôležitejšiu činnosť ako ja. To si vždy poviem, keď ma začne premáhať pocit prehnanej slávy."
Oštepár po meči i po praslici
Vyučený automechanik v mladoboleslavskej škodovke pochádza z oštepárskej rodiny. Skúšal hádzanú, ale vrátil sa k športu po meči i po praslici. Prvým trénerom bol otec. Ďalším, už v banskobystrickej Dukle Jaroslav Halva. Tam začal atleticky rásť. Pôsobil v nej v rokoch 1984 - 1991. Bol pomerne mladý, keď sa zahľadel do Slovenky z Ilavy. Šťastní manželia majú spolu syna a dcéru. Pre spravodlivosť s federálnymi menami - Jan a Katarína.
Už po nitrianskom svetovom rekorde, keď mal 21 rokov sa sťažoval na bolesti chrbta. Železný má švih ako doteraz žiadny oštepár na svete. Dokonca jedno leto ho skúšali v profesionálnom bejzbalovom tíme v USA. Nie je silák, spoliehal sa na túto danosť. Svalstvo trpelo.
Pred majstrovstvami sveta v Seville 1999 mu činka v posilňovni nešťastne spadla na rameno. Trikrát ho operovali, na šampionáte bol napriek tomu tretí. Potom si zranil lýtko. Aj to prekonal. Vysoký dôstojník českej armády, člen Dukly Praha pred veľkými pretekmi s ľahkosťou hovoril - idem sa zabaviť, hoci sa pripravoval ako nikto. Iste túžil po zlatých, prehry ho však nelámali.
Prišiel sa zabávať, získal bronz
Pred odchodom do Švédska to vyslovil znovu, bezstarostne s radosťou. Aj si zatipoval: "Vyhrá Nór Thorkildsen, druhý bude Fín Pitkämäki. Zlatý môžem byť aj ja, ak sa mi vydarí prvý hod." Vydaril sa - 85,92 m, na severských súperov však nestačil. Ostatné pokusy legendárny Čech prešliapol. Taktika bola jasná: dvakrát naplno - v kvalifikácii, vo finále.
V mixzóne bol vo väčšej permanencii, než vrhači, ktorí ho zdolali. Usmieval sa: "V rozcvičke na tréningovej ploche som mal pri rozbehu kolíziu so stožiarom na osvetlenie. Mierne som doň buchol. To ma prebralo. Túžil som po zlate, ale mám toho dosť za sebou, aby som rátal realisticky. Trochu som sa obával, že ma predstihne niektorý z Lotyšov. Spravodlivosť však mala dobrý deň, bola verná svojmu významu," povedal.
Severskí novinári podpichli, či nebude svetovým rekordérom aj v kategórii do 45 rokov, nad štyridsať už je. "Tieto hodnoty ma nevzrušujú. V tejto sezóne ešte absolvujem niektoré mítingy. Potom ma už s oštepom na štadióne neuvidíte. Veľmi sa teším na život po, teda po skončení športovej kariéry," povedal atlét, ktorý mal v deň zisku druhého bronzu z ME 40 rokov a 54 dní.
Železného prevaha v číslach
Český oštepár prehodil hranicu extratriedy 59-krát. V 32 prípadoch výkon nad 90 m figuroval ako víťazný (v sérii ich bolo často viac). Priemer sto najlepších hodov je 90,71 m. Hranicu 88 m pokoril 142 ráz.Autor: GÖTEBORG
