Slovenský chodec Matej Tóth sa teší zo svojho životného úspechu na ME vo švédskom Göteborgu, kde v chôdzi na 20 km obsadil 6. miesto. FOTO - SITA
Študent žurnalistiky na nitrianskej univerzite skončil "iba" šiesty. Oslavovala ho skupinka kamarátov, trénerov, atletických spolubojovníkov. Dostal 30 esemesiek. Prvé od rodičov a priateľa, bývalého reprezentačného i klubového spolubojovníka Martina Pupiša.
Dvadsaťtriročný Matej Tóth začal s chôdzou pred ôsmimi rokmi, predvčerom dosiahol životný úspech.
Včera ráno v hoteli slovenskej výpravy Scandic Europe po troch hodinách spánku nehovoril o medailách. Tie sú vraj ešte dosť ďaleko. Švédsky šampionát bude pre neho však navždy prvým "veľkým gólom".
Ako by ste začali presvedčovať trebárs 14-ročného chlapca, aby sa dal na chôdzu?
"Som z Nitry. Nie je to iba mesto futbalu a hokeja. Od nás vyšlo mnoho chodeckých reprezentantov. Môj prvý tréner Peter Mečiar je stále zanietený vyhľadávač talentov. Stačí si s chalanmi zatrénovať, porozprávať im - bol som taký istý, ako vy, o nič väčší talent. Stačí vôľa trénovať, a samozrejme snívať, túžiť po úspechu."
Chôdza je špecifická disciplína. Čo vám na nej imponuje?
"Vytrvalosť. To, že dvadsiatka trvá približne hodinu a pol, päťdesiatka dokonca štyri. Nech mi šprintéri odpustia, ale je to 'bum-bác', desať sekúnd a dosť. Na chodeckej trati človek tvorí. Nie sú dvoje rovnaké preteky. Pritrafí sa hocičo. Krízy, zmeny počasia, úniky, zrýchlenia, spomalenia, rozhodcovské verdikty. Atlét musí premýšľať, často operatívne meniť taktiku. Tréner pomôže, ale na mnohé zostanete sám. Chodcom som sa stal, lebo je to v Nitre rozšírená disciplína. Mal som odmalička svoje vzory. Vnímal som, kto je Jozef Pribilinec. Môj presne o rok starší brat Michal behá maratón. Aj táto disciplína ma vzrušuje. Páči sa mi tiež cestná cyklistika."
Spomínali ste "tenký" spánok, čo vám v noci prebleskovalo hlavou?
"Göteborské preteky som išiel, a najmä dokončil v euforickom stave. Krásny pocit, ale z hlavy ho rýchlo nevyženiete. Prečo aj, je príjemný. Samozrejme, že som bol tiež riadne unavený, aj to berie spánok. Premýšľal som, či sa predsa nedalo niečo vylepšiť."
Dalo sa?
"Nie. Všetko bolo perfektné. Nemal som krízu, druhú desiatku som išiel rýchlejšie ako prvú. Preteky som si vychutnával. Isteže, vždy sa čosi nájde. Azda som mohol ubrať z času nejaké desatinky, možno si aj utvoriť osobný rekord (1:21:38 h, zaostal za ním o sekundu - pozn.red.). Ale krajšie je prísť do cieľa s pocitom radosti, vnímajúc celý veľký štadión, ako grogy, s vycerenými zubami. Čas na osobné rekordy príde."
Pochvaľovali ste si skvelú prípravu. Na čo vás vyšla?
"Bola skutočne bezchybná. Zo slovenského pohľadu s nadštandardným zabezpečením. Stála približne pol milióna. Polovicou prispeli náš atletický zväz a banskobystrická Dukla, druhú polovicu bolo treba ešte hľadať. Aj vlastnými silami."
Koľko kilometrov ste nachodili v príprave?
"Od vlaňajšieho októbra doteraz päťtisíc, šesťsto pridám. Je to môj rekord, doteraz bol 4900 kilometrov."
Viete to zrátať aj za život, počas aktívnej športovej kariéry?
"Doma by som vedel povedať presne. Vediem si podrobné denníky. Zhruba: 30-tisíc kilometrov."
V tejto sezóne ste sa koncentrovali špeciálne na Göteborg. Zopakujete model aj pred majstrovstvami sveta v Ósake 2007?
"Predčasné hovoriť, ale zrejme skúsim niečo iné. Na svetovom šampionáte pribudnú skvelí borci zo Strednej a Južnej Ameriky, Číňania, Austrálčania. Reálne, takéto umiestnenie v celosvetovom meradle je zatiaľ nad moje sily. Skúsim teda súťažiť na mítingoch vo Svetovej sérii. Bude to zaujímavé porovnanie. Neskrývam aj možnosť si finančne polepšiť. Ak sa bude dariť."
Ako ste oslávili predvčerajší úspech?
"S kamarátom Petrom Korčokom (vo štvrtok pôjde chôdzu na 50 km - pozn.red.) sme na izbe vypili na polovicu fľašu piva. Pre mňa je aj to dosť."
Aj doma to bude také striedme?
"Asi trochu väčšie. Nemám však rád veľké párty. Rád som v kruhu rodiny, priateľov, priateľky."
Máte skvelú slovenčinu, myšlienky formulujete bezchybne. Urobilo to štúdium žurnalistiky?
"Tam som sa vycibril, vždy som bol dobrý slovenčinár. Keď už ste to spomenuli: o dva týždne ma čakajú štátnice. Mám so sebou skriptá, ale iba som v nich listoval. Ešte dnes si vychutnám atletiku, zajtra pôjdem povzbudzovať Korčoka. A potom škola a ešte raz škola. Čaká ma druhý vrchol sezóny. Na univerzite mi šieste miesto z Európy nepomôže."
Šieste miesto som ozaj nečakal, vraví Benčík
Skúsený tréner Juraj Benčík (na snímke SITA) je známy maximalista. Priznal však, že Matej Tóth, jeho zverenec v banskobystrickej Dukle, ho šokoval: "Nečakal som to ani náhodou. Maťovi som hovoril - je vás devätnásť, niekto vzdá, iného chytí kríza, niekoho predstihneš. Keď sa prehnal na 14. kilometri cez olympijského víťaza Brugnettiho, akoby ma pohladkali po bruchu. Stále som si však myslel - bude nanajvýš ôsmy. Dávno som nezažil také milé prekvapenie. Reálne som uvažoval, bude desiaty až štrnásty."
Benčíka sme poprosili, aby nám priblížil Tóthove dobré a horšie vlastnosti. Zostalo pri prvom: "Je cieľavedomý, pracovitý. Sebavedomie a suverenita sú dôsledkom vzdelanosti. Matej je inteligentný, ale predovšetkým dobrý človek."
O horších hovoril Benčík diplomaticky: "Spolupracovníci, taký je náš vzťah trénera a zverenca, sa iste nie vždy zhodnú. Ale dohodli sme sa, že nikdy nebudeme tieto veci medializovať."
Matej Tóth potvrdil v odpovedi na otázku - ktoré vlastnosti neznáša: "Intrigy a hádky."
