V stredu 2. augusta oslávil jeden z najslávnejších brankárov bývalého Československa Viliam Schrojf 75. narodeniny. "Čiernu mačku" alebo "Gumára", ako Vilda pre jeho mrštnosť a ohybnosť prezývali, prijal včera prezident Ivan Gašparovič a odovzdal mu pamätný list. Schrojf mu venoval loptu s klubovým odznakom Slovana.

"Viliam Schrojf je legenda, na ktorú sa nedá zabudnúť. Tohto excelentného brankára poznal predsa celý svet," povedal Gašparovič. Schrojf prispel k jednému z najväčších úspechov československého futbalu, k striebru na MS 1962 v Chile a najslávnejší výkon podal vo štvrťfinále proti Maďarsku (vyhrali sme 1:0), po ktorom dostal aj prezývku "Čierna mačka." Londýnsky Daily Express vtedy napísal: "Korunný princ umrel na krásu a Schrojf mu zatlačil oči."

Schrojf sa narodil v Prahe, hrával za Admiru, vojenčil v Krídlach vlasti Olomouc, odkiaľ ho získal Slovan. Bol členom chýrneho tímu belasých, na ktorého tréningy chodilo aj 3-tisíc ľudí. So Slovanom vybojoval štyri majstrovské tituly. Rok chytal v Lokomotíve Košice, dva roky okúsil futbal popri práci automechanika v austrálskom Melbourne a na záver kariéry vo Vienne i v Kitsee v Rakúsku.

V poslednom klube chytal ako hrajúci tréner v neuveriteľných 52 rokoch.

Schrojfovi sa nedostáva ocenenia, aké by si zaslúžil, za čo môže čiastočne aj rozdelenie Československa. Nespomenul si však na neho ani Slovan, ani futbalový zväz. Kým slávni spoluhráči Masopust alebo Popluhár žali úspechy v rôznych anketách, na hviezdneho gólmana z Chile sa zabúda. Do českých ankiet ho nezaradili, pretože hral a žil na Slovensku, Slovákom sa nehodil pre český pôvod.

Muž, ktorý odchytal 39 zápasov v reprezentácii, skončil v roku 2000 na 19. priečke v ankete o najlepšieho slovenského športovca. Európska futbalová asociácia ho v roku 2003 zaradila do nominácie ankety o najlepšieho futbalistu za posledných 50 rokov.

Schrojf, ktorý už 30 rokov žije v Petržalke, je z malého záujmu o neho smutný, ale ako hovorí, už si zvykol. Podľa neho si ho niekedy pohadzujú ako horúci zemiak, ak ho potrebujú, je dobrý.

Na futbal síce nezanevrel, ale zdravotný stav mu už nedovolí chodiť naň pravidelne. V jeho stope kráčal aj syn, Viliam Schrojf mladší, ktorý na otázku, či bol pre neho otec vzorom, odpovedal: "Bol, snažil som sa ho napodobňovať, ale chytať ako on, na to sa nedalo ani pomyslieť."

(ja)