"Chceli sme, aby starí ľudia nežili tak izolovane, cítili sa užitoční a naše deti, keď nemajú rodičov, aby mali aspoň starých rodičov," hovorí sociálna pracovníčka Alena Hepnerová. Mesto však domovy zlúčilo aj preto, aby ušetrilo - dve kuchyne nahradila jedna, dva manažmenty sa spojili, klesol počet administratívnych pracovníkov.

Deti a "starí rodičia" sa teraz v lete najčastejšie stretávajú na dvore. Deti sa kúpu v bazéne, starké posedávajú na lavičkách. Výskanie detí im neprekáža.

Hepnerová hovorí, že ak starkí nemajú chuť stretávať sa s deťmi, nikto ich nenúti. "No všetci sa zapájajú, deti sú pre nich oživenie a spestrenie dní v domove".

Z domova pre prítomnosť detí doteraz nikto z dôchodcov neodišiel. Je plne obsadený, býva v ňom 23 ľudí a v poradovníku čaká na miesto ďalších 62. Spojenie detí a dôchodcov je podľa Hepnerovej dobrý nápad, lebo pomáha aj deťom, aby mali kontakt s reálnym životom. Vidia podľa nej kolobeh života, starnutie aj fenomén smrti.

Penzisti a deti spolu chodia príležitostne aj na výlety. Spoločne trávia Vianoce, Mikuláša či Silvestra. Starkí nijaké deti neuprednostňujú, chcú vraj prilepšiť všetkým. "Na Vianoce mi dali peniaze, aby som išla pre všetky deti nakúpiť sladkosti," povedala Hepnerová. (haj)