"Nie je to nezáujem vlády o náhradné výživné," tvrdí poslanec Róbert Madej (Smer), autor zákona o náhradnom výživnom. Problémy chce odstrániť novelou zákona.
Ministerka sociálnych vecí Viera Tomanová SME povedala, že "náhradné výživné aj jeho rozsah ponecháme".
Zákon o náhradnom výživnom je jedným z mála právnych predpisov, ktoré presadila minulá opozícia. Vtedajšia vládna koalícia síce zákon neodobrila, no nebyť aj jej poslancov, parlament by ho neprijal. Pri záverečnom hlasovaní v júni 2004 rozhodol jeden jediný hlas.
Najčastejším argumentom proti náhradnému výživnému je, že štát takto supluje nezodpovedných rodičov, a to môže ešte upevniť ich rozhodnutie neplniť si vyživovaciu povinnosť.
Za prvý rok štát na náhradnom výživnom vyplatil 38 436 000 korún. Suma, čo neplatitelia alimentov daňovým poplatníkom dlhujú, je však omnoho vyššia. Náhradu výživného totiž štát poskytoval aj pred januárom 2005 - v rámci takzvanej sociálnej dávky. Dovedna, čiže aj s pohľadávkami vyplývajúcimi z náhradného výživného, vymáha štát okolo 161 miliónov korún, a to aj súdnou cestou - napríklad návrhmi na exekúciu. Zrýchlenie súdneho a exekučného konania mnohí pokladajú za riešenie.
KDH sa dokonca zaviazalo, že navrhne zrušenie Fondu náhradného výživného "ako nesystémového prvku, ktorý trestá všetkých daňových poplatníkov". (joč, haj)
