tve futbalovo-atletického štadióna Ullevi, šoférovi sme sa pochválili: Tu sa zrodil pred štyrmi rokmi najväčší úspech slovenského športu - vyhrali sme hokejové majstrovstvá sveta. Poblahoželal nám, ale ani nevedel, že Švédi vyhrali tie posledné. Bol Kurd z iránskych hraníc. V Göteborgu je multikultúrna pospolitosť v zhode.
Fúzatý Kurd nás previezol pokojnými ulicami. Samý cyklista, inline korčuliar, elektromobil. To bolo podvečer. Večer bol iný. Prvý raz otvárali atletický šampionát v meste, nie na štadióne. Göteborg má pol milióna obyvateľov. Na Götaplatsen pred Štátnu operu putovali tisícky obyvateľov na veľkú párty. Od námestia sa tiahnuca ulica Berzeliig bola natrieskaná akoby mali vystupovať Roling Stones.
Podľa špeciálnych novín k ME Göteborgs-Posten sa na nej tiesnilo 75-tisíc ľudí. Mladých, starých - celé mesto. Vystupovali "iba" miestne hviezdy, ale tancovalo sa južansky. Škandinávske veselenie sa vonkoncom nebolo chladné.
Priam zázrak, že sme v tom virvare stretli Slovákov. Bežec Peter Žňava, chodci Matej Tóth a Zuzana Malíková i šéftréner Vladimír Bezdíček poskakovali, aby aspoň niečo videli.
Matej Tóth súťaží už dnes. "Ide nás len devätnásť, čo iste spôsobil prísny limit európskej asociácie. Ak sa mi podarí zachytiť sa v dobrej skupinke, pomýšľam na umiestnenie okolo 12. miesta a čas na úrovni 1:23 h," stihol povedať v "organizovanom zmätku".
Otváranie atletického šampionátu v centre prístavu doznievalo v pospevujúcich a tancujúcich hlúčikoch ešte po polnoci. Ako trebárs v španielskom prímorskom stredisku.
