Hospodárske škody v Libanone sa zatiaľ nedajú presne vyčísliť, pôjde však o miliardy dolárov. FOTO-SITA/AP
Ak by prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom nastalo už dnes, libanonskej ekonomike by trvalo najmenej dva až tri roky, kým by sa pozviechala z najhoršieho. V televízii BBC to povedal libanonský minister hospodárstva Sami Haddad. Šéf izraelskej centrálnej banky Stanley Fischer tvrdí, že ekonomika židovského štátu by sa z krízy mala pozbierať celkom rýchlo. To platí, len ak sa nebudú boje veľmi predlžovať.
Obe krajiny škody vyčíslujú na miliardy dolárov, ale na konečné účtovanie je uprostred bojov skoro. Libanon už teraz hovorí, že od Izraela bude žiadať náhradu za zničenie ekonomiky. Veľká časť infraštruktúry je úplne zničená. Libanon dnes nemá cesty, letisko. Izrael má len menšie výluky na severnej železnici. Výnimkou je zatvorený prístav Haifa. Zatiaľ ho nahrádza starý prístav v Ašdode, ale ten už nemá kapacity. Libanonské prístavy nefungujú po izraelskej námornej blokáde vôbec.
Straty slabšej libanonskej ekonomiky budú oveľa vyššie. Zatiaľ čo takmer celá krajina je pod leteckou a delostreleckou paľbou, v Izraeli stále funguje finančné centrum Tel Aviv a jeho okolie. V čase, keď bola burza v Bejrúte zatvorená, na telavivskej burze makléri robili miliónové obchody.
V Izraeli utrpel len sever, ktorý je menej produktívnou časťou krajiny. Izraelská vláda už sľúbila dotácie farmárom aj malým podnikom v oblasti, ľuďom vyplácajú mzdy, aj keď nepracujú.
V Libanone je v rozklade všetko a centrálna vláda je slabá a bez peňazí. Libanon mal už z minulosti veľké dlhy, a teraz mu hrozia nové.
Obe krajiny v posledných rokoch zvyšovali príjmy z turistiky a prilákali zahraničných investorov. Libanon bohatých arabských princov, Izrael amerických podnikateľov z oblasti hi-tech. To všetko sa teraz zmení. Libanon tento rok rátal s tým, že turisti do krajiny privezú dve miliardy dolárov. S turistikou sa môžu načas rozlúčiť. "Prídeme o celú sezónu," zdôraznil pre BBC minister Hadad.
V Izraeli dovolenku zrušilo doteraz 20 percent turistov. Sever prišiel o príjmy od domácich dovolenkárov, ktorí tam v lete tradične smerujú. Napriek tomu sú pláže v Tel Avive či Eilate stále plné a väčšina ľudí na plážach sú cudzinci.
Počas bojov izraelské firmy uzavreli miliardové kontrakty so zahraničnými podnikmi. "Dôvera v izraelskú ekonomiku je veľká. Kríza veľmi nepohla ani kurzom meny, šekelom," hovorí Igor Kaminski z banky Hapoalim.
Upozorňuje, že pre obyčajných ľudí a malých podnikateľov to nemusí nič znamenať. Ak mal niekto pred vojnou problémy vyžiť, teraz sa môže dostať do veľkých problémov. To isté platí aj pre malé podniky. Kaminski si myslí, že pre Libanon to platí dvojnásobne. "Ľudia, čo si to mohli dovoliť, z Libanonu väčšinou odišli. To je pre ekonomiku zlá správa."
Posledný vývoj
IZRAEL, LIBANON
Izrael zintenzívnil bombardovanie Libanonu. Armáda útočila na objekty Hizballáhu, útoky si podľa libanonských zdrojov vyžiadali najmenej 20 civilných obetí. Libanonský premiér Fuad Siniora v prejave pred ministrami zahraničných vecí arabských krajín oznámil, že pri izraelskom nálete na dedinu Hula zomrelo najmenej 40 ľudí. Napokon sa ukázalo, že v zrútenej budove zomrel jeden človek, ostatných 50 ľudí prežilo. Hovorca izraelskej armády zdôraznil, že civilistov v tejto oblasti už pred dvomi týždňami vyzvali na odchod. Izraelskí vojaci tam útočili na Hizballáh.
Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva sa počet libanonských obetí vojny blíži k číslu 1000. Izrael bombardovaním odrezal od sveta juholibanonské mesto Sur. Hizballáh odtiaľ strieľa často rakety. Znamená to, že do oblasti sa nemá ako dostať humanitárna pomoc. V meste pristáli aj vrtuľníky s príslušníkmi špeciálnych jednotiek.
Na celom juhu sa ostro bojovalo, Izrael vyhlásil, že zabil 14 členov Hizballáhu. V noci na včera Izrael bombardoval 150 cieľov v Libanone. Útoky prišli po tom, čo Izrael zažil z hľadiska počtu obetí najhorší deň vojny. Pri útokoch Hizballáhu prišlo o život 15 Izraelčanov. Spolu ich vo vojne zomrelo viac ako 90. Včera na sever Izraela dopadlo viac ako 80 kaťúš.
V Ramalláhu sedem ľudí z úradu palestínskeho premiéra Ismaila Haníju ošetrili potom, čo otvorili obálku s listom napusteným neznámou látkou.
SVET
Nádej na vyriešenie izraelsko-libanonského konfliktu diplomatickou cestou sa zmenšuje. Francúzsko-americký návrh rezolúcie v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom odmieta libanonská vláda, Hizballáh a pripomienky má aj Izrael. Text kritizujú aj stáli členovia rady Čína a Rusko, ktorým sa zdá, že rezolúcia by mala brať viac do úvahy libanonské pripomienky. Francúzi a Američania musia rezolúciu upraviť, aj keď francúzsky veľvyslanec Jean-Marc de la Sabaliere povedal, že "otváranie textu spôsobí komplikácie."
Novú verziu dokumentu mali doručiť do OSN ešte včera. Podľa optimistických názorov by sa o nej mohlo hlasovať dnes. Libanon, podporovaný arabskými krajinami, požaduje, aby sa v rezolúcii hovorilo o okamžitom a nie úplnom prímerí. Návrh rezolúcie nevyzýva Izrael, aby sa stiahol z južného Libanonu, kde teraz operuje. Libanon sa snaží dostať túto požiadavku do rezolúcie.
Libanončania už vypracovali vlastný text rezolúcie a konzlutovali ho s Francúzmi. Libanonský premiér Fuad Siniora včera vyhlásil, že jeho vláda je ochotná na juh krajiny poslať vojakov, ktorí by tam zabezpečovali poriadok do príchodu medzinárodných síl. Malo by to byť 15-tisíc mužov. Bejrút to doteraz odmietal. Podľa izraelských médií sa teraz diplomati zrejme pokúsia o kompromis, podľa ktorého by Izraelu stanovili termín, dokedy má Libanon opustiť. Izraelskí diplomati veria, že medzinárodnému spoločenstvu sa nepodarí sformovať stabilizačné jednotky, ktoré by dohliadali na dodržiavanie prímeria. O ich vytvorení by mala rozhodnúť ďalšia rezolúcia.
(mik)
Autor: Tel Aviv
