PEZINOK, KOŠICE - Minister spravodlivosti Štefan Harabin nekonal v súlade so zákonom. Predseda Špeciálneho súdu Igor Králik takto hodnotí nariadenie Harabina Špeciálnemu súdu, aby súd vykonal svoj vnútorný audit a podal ministerstvu informácie. Na ich základe sa má určiť, či súd zrušia.
Už dnes je zrejmé, že tento súd, vytvorený za bývalej vlády s cieľom riešiť obzvlášť závažné prípady a prispieť k potieraniu korupcie, nebude ďalej pracovať podľa doterajších pravidiel.
Králik hovorí, že Harabin vyžadoval podrobné rozbory všetkých trestných spisov od založenia súdu. Sudcovia v správach pre ministerstvo museli dokonca uvádzať počty strán svojich rozhodnutí. Dostali pritom lehotu len troch dní.
Igor Králik sa s výhradami voči postupom Harabina obrátil listom na premiéra Roberta Fica. V liste argumentoval aj tým, že Smer ako jediná z koaličných strán nemal v predvolebnom programe plány na zrušenie Špeciálneho súdu. "Takýto postup ministra spravodlivosti nie je v súlade so zákonom a v dejinách slovenskej justície tento druh vnútorného auditu nemá obdobu," napísal.
Tvrdí, že pojem audit v takomto prípade zákony nepoznajú a vnútornú revíziu môže vykonávať len revízna komisia Najvyššieho súdu, nie minister.
"Predseda vlády nebude zasahovať do kompetencií jednotlivým ministrom," povedala podľa TASR v súvislosti s Králikovým listom premiérovi hovorkyňa premiéra Silvia Glendová.
"Kto chce politikárčiť, nie diskutovať, nech vyzlečie talár a ide robiť politiku... Tá do justície nepatrí," povedal včera v Košiciach po stretnutí so sudcami minister Harabin. Tvrdil, že zatiaľ len zisťujú a zhromažďujú poznatky. Na druhej strane však povedal, že ministerstvo už rozbehlo legislatívny proces, ktorým sa zmení postavenie a kompetencie Špeciálneho súdu v Pezinku, a tiež platy jeho sudcov. Podľa ministra vláda by mala začať o ňom rokovať už v septembri.
Predseda Špeciálneho súdu Igor Králik včera zvolal tlačovú konferenciu, aby oponoval tvrdeniam ministra na adresu súdu. Napísal tiež list premiérovi, ale ten ho odkázal na Harabina. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Igor Králik sa včera ohradil proti viacerým Harabinovým tvrdeniam.
"Na Špeciálny súd nebol robený výber, ale nábor. Treba skončiť s tými mýtmi o tom, že je tam nejaká elita," tvrdil okrem iného Harabin.
Králik mu oponuje, že prijatiu na každé zo štrnástich miest špeciálneho sudcu predchádza náročné výberové konanie aj bezpečnostná previerka na najvyšší stupeň utajenia. Sám si myslí, že súdu by mali rozšíriť právomoci.
Vysoké platy sudcov si neurčili oni sami, ale vláda a parlament. "Nemyslím si, že by v prípade zníženia platu niektorý sudca odišiel," povedal o možnom znížení miezd.
Špeciálny súd napriek protiprávnosti Harabinovej žiadosti zaslal ministerstvu informácie, ktoré si žiadalo, aby Harabin získal predstavu o činnosti súdu, povedal Králik.
"Mrzí ma, že predseda Špeciálneho súdu sa dal na politikárčenie a nepočkal na komplexné závery auditu. Nejde o audit, ale o slovíčkarenie. My sme si vyžiadali výkazy, na ktoré má ministerstvo právo," povedal včera Harabin.
Minister predpokladá, že kompletné výsledky auditu budú známe začiatkom septembra. Zisťujú vraj výkony sudcov na všetkých súdoch, nielen na špeciálnom.
Zrušiť či pridať právomoci?
Podľa doterajších informácií sa uvažuje buď o rozšírení právomocí Špeciálneho sudu - napríklad o prípady úkladných vrážd - alebo o zmene postavenia na úroveň okresného súdu (dnes má právomoci krajského). HZDS i SNS však mali v pláne zrušenie tohto súdu. Rozšírenie jeho právomocí zasa chcú aj niektorí opoziční politici.
Najsilnejšia vládna strana Smer sa zatiaľ priamo nevyjadrila, či by zrušenie súdu podporila.
Predseda ústavoprávneho výboru v parlamente Mojmír Mamojka (Smer) pre SME povedal, že ani on sám nie je pevne rozhodnutý, či je skôr za zrušenie súdu, alebo za jeho zachovanie s rozšírením kompetencií. Poznamenal však, že zo zachovania súdu sa robí "podmienka fungovania právneho štátu a pripisuje sa tomu prehnaný význam".
Špeciálnosť tohto súdu v súčasnosti nie je dosť opodstatnená, ale aj jeho zrušenie by bolo treba racionálne odôvodniť, myslí si Mamojka.
Lipšic obhajuje
"Špeciálny súd za posledný rok vydal rozhodnutia vo viac ako 700 veciach v prípravnom konaní pri použití informačno-technických prostriedkov alebo agentov. Ani v jednom prípade neunikla informácia. Zrejme to tiež niekoho mrzí," povedal o Harabinových snahách exminister spravodlivosti Daniel Lipšic.
Podľa neho špeciálna prokuratúra bola na Špeciálnom súde úspešná v 95 % prípadov - to znemená, že Špeciálny súd rozhodol o vine a uložil trest. Ako príklad, keď krajské súdy nedokázali roky rozhodnúť, uviedol kauzu pápayovcov.
Lipšic pripomenul, že v kauze Fruni spis obsahuje 60-tisíc strán, v kauze kyselinári - 15-tisíc strán v násilnej kriminalite a 13-tisíc v ekonomickej kriminalite. Spis Devín banky má 7-tisíc strán.
Harabin chváli kraje
Harabin včera povedal, že justícia je v katastrofálnom stave. "Našou prioritou je sfunkčniť súdne konanie, odbúrať veľký počet nevybavených vecí," povedal. Aj v prípade Špeciálneho súdu vraj "pôjde o nápravu legislatívnej deformity a odstránenie diskriminácie sudcov". Tvrdil, že jeho postoje podporujú aj zástupcovia dvoch stavovských sudcovských organizácií.
Ako príklad toho, že tzv. mafiánske kauzy nemusí riešiť Špeciálny súd, minister spomenul prácuKrajského súdu v Košiciach v kauze boržovcov, či proces s "Čističom" v Prešove. "Na Špeciálnom súde zatiaľ nebola právoplatne uzavretá žiadna z takýchto vecí," povedal.
Niektoré Harabinove výhrady
Minister hovorí, že o osude Špeciálneho súdu rozhodne audit. Pokiaľ sa Špeciálny súd nezruší, mal by mať úroveň okresného súdu a odvolacím by mal teda byť súd krajský. Podľa Harabina je výkonnosť súdu a jeho sudcov veľmi nízka. Tvrdí, že keď súd prejednáva iba ekonomické kauzy, v ktorých škoda presahuje 200 miliónov korún, nepovažuje to za boj súdu proti korupcii. Prekážajú mu tiež platy špeciálnych sudcov, ktoré sú výrazne vyššie ako mzdy iných sudcov. Hovorí, že ide o diskrimináciu. Po prečítaní správy o audite súdu povedal, že ho "šokovala". (knm)
Autor: MIROSLAV KERNMARCELA GÁLOVÁ
