Zamestnávatelia sa prikláňajú k zvýšeniu minimálnej mzdy na 7 430 korún, ministerka práce ju chce zvýšiť na 7 600 korún. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
BRATISLAVA - K 1. októbru sa opäť zvýši minimálna mzda. Či to bude o 530 alebo 700 korún ešte nie je jasné, štát každopádne vyberie viac peňazí na odvodoch.
Premiéra Roberta Fica zo Smeru prekvapuje, že po každom návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy "nasleduje pomerne veľký odpor zamestnávateľov", hoci, podľa štatistiky ju dostáva iba približne jedno, nanajvýš jeden a pol percenta zamestnancov.
Fico však hovorí iba o priamom dosahu zvýšenia minimálnej mzdy. Nepriamo ho pocíti oveľa viac ľudí. Vymeriavací základ poistného na sociálne poistenie, čiže suma, z ktorej sa vymeriavajú odvody, je totiž mesačne najmenej vo výške aktuálnej minimálnej mesačnej mzdy.
Hovorkyňa Sociálnej poisťovne Vladimíra Pôbišová denník SME informovala, že k 30. júnu poistné na dôchodkové poistenie z výšky minimálnej mzdy odvádzalo
171 665 povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb a 68 752 dobrovoľne poistených osôb. Tým všetkým teda vzrastú odvody. Dobrovoľne poistení sa však môžu kedykoľvek z poistenia odhlásiť, pripomína Pôbišová.
Vláda má bližšie k odborom
Zvýšenie minimálnej mzdy každoročne proti sebe postaví už aj tak dosť znepriatelených partnerov - zástupcov zamestnávateľov a odbory. Kým prví požadujú, aby zvýšenie bolo čo najmenšie, druhí pravý opak.
Je zrejmé, že dohodnúť sa, je prakticky nemožné, zvlášť, ak ani zástupcovia zamestnávateľov nie sú v tejto veci zajedno. Kým Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení je ochotná o miere zvýšenia rokovať, Republiková únia zamestnávateľov navrhuje minimálnu mzdu zrušiť.
Zákon na takýto prípad pamätá. Hovorí, že ak sa sociálni partneri nedohodnú najneskôr do 31. júla, o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda. Ako sa minimálna mzda zvýši, teda závisí aj od toho, aký postoj k nej vláda má.
Za vlády Smeru, SNS a HZDS sú vo výhode odbory. Že nová vládna koalícia bude k ich požiadavkám ústretovejšia ako jej predchodkyňa, si zaistili dohodou o spolupráci so Smerom, na ktorej sa podieľalo päť odborových zväzov.
Ministerstvo vie, čo hrozí
Na rozhodujúce rokovanie tripartity (Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva), ktorá je dnes len poradným orgánom, 28. júla ministerstvo práce predložilo dva návrhy na zvýšenie minimálnej mzdy. Prvý, aby vzrástla na 7260 korún, druhý na 7430 korún.
Sociálni partneri sa nedohodli. Republiková únia zamestnávateľov zopakovala, že minimálnu mzdu treba zrušiť, Asociácia zamestnávateľských zväzov sa priklonila k 7430 korunám a Konfederácia odborových zväzov navrhla 7600 korún.
O výške minimálnej mzdy tak opäť rozhodne vláda. Ministerka práce za Smer Viera Tomanová už povedala, že sa prikláňa k 7600 korunám, čiže k návrhu odborov.
V predkladacej správe materiálu, ktorý Tomanová predložila, ale sa píše, že ministerstvo "zastáva názor, že naďalej je potrebné zachovať pomalšie tempo zvyšovania hrubej mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca". Výrazné zvýšenie mzdového zaťaženia zamestnávateľov, najmä malých a stredných, by podľa nej spôsobilo ďalší nárast nezamestnanosti, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. "Došlo by aj k zníženiu konkurencieschopnosti najmä malých podnikov."
Ministerstvo tak vlastne dáva za pravdu mnohým analytikom i zamestnávateľom, aj keď si to oficiálne nepripúšťa.
Málo kvalifikovaní môžu prísť o prácu
Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren tvrdí, že z ekonomického hľadiska minimálna mzda predstavuje "najmä významnú bariéru rozvoja podnikania i zamestnanosti nízkokvalifikovanej pracovnej sily". Zvyšovanie minimálnej mzdy síce môže niektorým skupinám zamestnancov zaistiť mierny nárast platov, no iní preto môžu prácu stratiť, a najmä mnohí nezamestnaní môžu prísť o šancu zamestnať sa, pripomína Chren.
Tajomník únie zamestnávateľov Martin Hošták poznamenal, že zvýšenie mzdových nákladov zamestnávatelia budú musieť nejako "vykryť", a na to majú v zásade tri možnosti. Prvou je spotrebúvať kapitál, ktorý mohol byť určený na ďalšie investície, zvyčajne generujúce aj nové pracovné miesta. "Nezamestnaní spoluobčania budú ukrátení o nové pracovné príležitosti."
Druhou možnosťou, podľa Hoštáka zrejme najpravdepodobnejšou, je prechod pracujúcich zo zamestnania na živnosť. Treťou, pre zamestnancov najhoršou, je prepúšťanie.
Ako sa zvýšia odvody, ak minimálna mesačná mzda bude 7430 alebo 7600 korún
Povinne poistená SZČO, ktorej vymeriavacím základom je minimálna mzda
poistenie % z vymeriavacieho základu 6900 7430 rozdiel 7600 rozdiel
nemocenské 4,4 304 327 +23 335 +31
starobné poistenie 18 1 242 1 338 +96 1 368 +126
invalidné 6 414 446 +32 456 +42
do rezervného fondu solidarity 4,75 328 353 +25 361 +33
spolu 2 288 2 464 +176 2 520 +232
Dobrovoľne poistená osoba, ktorej vymeriavacím základom je minimálna mzda
poistenie % z vymeriavacieho základu 6900 7430 rozdiel 7600 rozdiel
nemocenské 4,4 304 327 +23 335 +31
starobné poistenie 18 1 242 1 338 +96 1 368 +126
invalidné 6 414 446 +32 456 +42
v nezamestnanosti 2 138 149 +11 152 +14
do rezervného fondu solidarity 4,75 328 353 +25 361 +33
spolu 2 426 2 613 +187 2 672 +246
Čo sa zvýšením minimálnej mzdy zmení
Výška odvodov štátu za jeho poistencov
Ak ten, komu sa peňažný príspevok za opatrovanie ešte neposkytuje viac ako 12 rokov, nepoberá predčasný alebo invalidný dôchodok, nedovŕšil dôchodkový vek a na dôchodkové poistenie sa prihlásil len pre opatrovanie, poistné na dôchodkové poistenie (starobné + invalidné poistenie) a do rezervného fondu solidarity zaňho platí štát. Jeho vymeriavacím základom je mesačne aktuálna výška minimálnej mesačnej mzdy. Jej zvýšením tak vzrastú aj výdavky štátu.
Posudzovanie hmotnej núdze
Na takýto účel sa spoločne posudzujú aj rodičia a s nimi v domácnosti žijúce deti do 25 rokov veku, ktoré majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, okrem detí, ktoré majú nárok na dávku v nezamestnanosti, a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok. Takže od 1. októbra sa spolu s rodičmi budú posudzovať aj deti s príjmom od 6901 do 7430 alebo až do 7600 korún.
Aktivačný príspevok
Najviac 6 mesiacov patrí príspevok aj zamestnanému, ktorého mesačná mzda je najviac na úrovni 3-násobku minimálnej mesačnej mzdy, ak dovtedy, čo sa zamestnal, bol dlhodobo nezamestnaným a bral pomoc v hmotnej núdzi. Od 1. októbra tak príspevok bude patriť aj pri príjme od 20 701 do 22 290 alebo až do 22 800 korún.
Dnes príspevok predstavuje 1 700 korún mesačne, od 1. septembra to má byť 1900.
Výška niektorých príspevkov na zamestnávanie a "samozamestnávanie"
Výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, a to aj invalidnému občanovi a príspevku na zriadenie chránenej dielne a na jej zachovanie je istým násobkom minimálnej mesačnej mzdy. Známa však bude až po zvýšení minimálnej mzdy. (joč)
