Ruský vplyv je neprehliadnuteľný. Lenin a pravoslávny kostol.
FOTO – REUTERS
V rokoch 2007 až 2015 vláda investuje každoročne na obyvateľa ostrovov tisíc dolárov. Je to suma na ruské pomery obrovská a je to dvadsaťkrát viac, než dostávali Kurilčania doteraz. Ministri zdôvodnili rozhodnutie „geostrategickou hodnotou územia“. Majú tým na mysli polohu Kurilských ostrovov aj historické súvislosti, vďaka ktorým je časť súostrovia Ruskou federáciou.
Od roku 1990 opustilo Kurilské ostrovy navždy 50 percent obyvateľov. Žiadna iná oblasť Ruska nezaznamenala taký exodus, ani vojnou zničené Čečensko nie. Zostala hŕstka - necelých 20-tisíc ľudí. Podľa plánov ruského ministra ekonomického rozvoja Germana Grefa sa Kurilčania musia rozmnožiť tak, aby ich v roku 2015 na ostrovoch žilo 30-tisíc.
Väčšina súčasných obyvateľov nie je na ostrove dobrovoľne, ale v rámci služby ako vojaci či pohraničiari. Ako priznáva minister obrany Sergej Ivanov, jediné letisko na ostrovoch postavili ešte Japonci počas 2. svetovej vojny. Určené bolo najmä na vzlety kamikadze. „Letci, ktorí lietajú na Južné Kurily, sú hodní vyznamenania,“ priznal minister. V pláne je postaviť letisko nové, vhodné aj na pristátie.
Okrem toho veľa peňazí vložia do rozvoja rybolovu, opravia prístavy, cesty. Odborníci tvrdia, že severné teritóriá sú presýtené nerastným bohatstvom, len nikto nevie presne, kde začať kopať. Ešte jedno odvetvie by mohlo zachrániť Kurily - turistika. Vzhľadom na súčasné podmienky budú záujemcovia výhradne z radov milovníkov extrémnych zážitkov.
Vláda určila na rozvoj ostrovov do roku 2015 viac ako 600 miliónov dolárov. Snaží sa tak dokázať Japoncom, ktorí si ostrovy stále nárokujú, že Kurily sú ruské nielen formálne a ich obyvatelia už ani nepomyslia na to, že by sa mali stať súčasťou ríše vychádzajúceho slnka.
Ekonómovia krútia hlavami a nechápu, prečo také veľkolepé investície nejdú do perspektívnejších oblastí. Lenže Kurily sú dôležitým jadrom sporu medzi Ruskom a Japonskom už 60 rokov. Tri ostrovy - Kunašir, Iturup a Šikotan - obsadila sovietska armáda koncom 2. svetovej vojny a Japonsko dodnes dúfa, že ich dostane späť. Obidve krajiny preto nikdy nepodpísali mierovú zmluvu. Práve schválený program rozvoja nasvedčuje, že ju ešte ani dosť dlho nepodpíšu.
Či o svojej skvelej budúcnosti obyvatelia Kuríl už vedia, nie je isté. Na ostrovoch totiž nie je možné prijímať ruské televízne programy.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
