Sólyom pri návšteve Slovenska nevynechal maďarské gymnázium v Bratislave.
FOTO – TIBOR SOMOGYI
toré ho zvolili proti kandidátke vedúcej vládnej strany.
Maďari privítali Sólyoma s veľkými sympatiami. Páčil sa im prezident, ktorý je pravdepodobne prvou naozaj nadstraníckou hlavou štátu po roku 1989. Dnes sú pri jeho hodnotení rozpačití. Dôvera v hlavu štátu počas roku podľa agentúry Medián spadla z 65 percent pri nástupe na 55 minulý mesiac. To je jedna z najnižších úrovní, akú prezident dosiahol.
Zo začiatku sa občanom páčila prezidentova „občianska guráž“, že má jasné názory na mnohé veci a nebojí sa ich dať najavo. Sólyom odmietol zvyčajnú ceremóniu uvedenia nového prezidenta do úradu, ktorá bola podľa neho príliš pompézna a drahá. Ako bývalý ekologický aktivista sa s batôžkom na chrbte zúčastnil na protestnom pochode ekológov proti plánovanej výstavbe radaru—NATO v chránenej oblasti, alebo na bicykli protestu proti chýbajúcim cyklistickým cestám v Budapešti. Stojany na bicykle dal namontovať aj k Alexandrovmu palácu na Budínskom hrade, kde má sídlo.
Tradičný novoročný prejav nemal ako jeho predchodcovia na Silvestra o polnoci, ale druhý deň napoludnie. Národniarov pobúrilo, že za ním pri prejave nevisela štátna vlajka. Sólyomov úrad to vysvetlil tak, že Nový rok nie je štátnym sviatkom a že štátna vlajka je príliš dôležitý symbol na to, aby sa pričastým používaním znižoval jej význam.
Podobne Sólyom chápe aj vlastnú rolu. Úrad prezidenta považuje za morálny post. Ako viackrát povedal, hlava štátu má vystupovať málo, aby mali jeho slová o to väčší vplyv. Pád popularity pravdepodobne prezidenta veľmi netrápi. „Nechcem byť naším milovaným prezidentom,“ vyhlásil.
Sólyom dopláca na to, že mnohé z jeho gest sú pre ľudí nezrozumiteľné. Čo spočiatku vyzeralo ako prejav nezávislého myslenia, začalo časom pôsobiť ako dôkaz tvrdohlavosti a neochoty ku kompromisom. Svoju nezávislosť od politických strán sa Só—lyom pokúšal dokázať napríklad tým, že s nimi nekonzultoval návrh na nového najvyššieho prokurátora. Toho volí parlament na návrh prezidenta. Hlava štátu podľa ústavy výber nemusí so stranami vopred konzultovať. Sólyomovi predchodcovia to však robili, aby ich kandidát parlamentom prešiel. Nový prezident tradíciu porušil a jeho kandidáta parlament nezvolil. Napriek tomu trvá na tom, že ďalšieho kandidáta vyberie rovnako.
Ďalším problémom je Sólyomova málovravnosť a presvedčenie, že dôstojnosť jeho úradu zníži, ak bude svoje kroky vysvetľovať. Jeho popularita začala klesať v marci, po odovzdávaní najvyšších štátnych vyznamenaní. Sólyom vtedy pri slávnostnej ceremónii nepodal ruku bývalému vysokému úradníkovi komunistického režimu, ktorého na vyznamenanie navrhla ľavicová vládna strana. Inému s rovnakou minulosťou však ruku podal.
Nikdy nevysvetlil, na základe čoho oboch ľudí rozlíšil, ani prečo proti ich oceneniu neprotestoval jasne už pred ceremoniálom, kde potom jeho gesto verejnosť vnímala ako malichernosť.
