Issey Ogata ako cisár Hirohito vo filme Alexandra Sokurova Slnko. S týmto filmom japonskí distribútori váhali, do kina ho nasadili až teraz, vyše roka po svetovej premiére. FOTO – CINECITTA.IT |
Tokio sa minulý týždeň hrnulo do kina. Ľudia stáli v rade a tlačili sa.
Lebo film, ktorý chceli vidieť, hrali zatiaľ iba v dvoch sálach. Distribútori radšej postupovali opatrne. Ako film Slnko na Japoncov zapôsobí a čo v ich spoločnosti vyvolá, nevedel nikto dopredu odhadnúť.
Ruský režisér Alexander Sokurov ním zavŕšil svoju diktátorskú trilógiu. Vo filme Moloch rozprával o Hitlerovi, vo filme Taurus o Leninovi.
Slnko je príbehom japonského cisára Hirohita. Teda muža, ktorého v auguste 1945 donútil americký generál MacArthur konečne kapitulovať.
Bolo to veľké poníženie pre japonskú armádu, v tomto prípade však nešlo len o prostú vojenskú porážku. Hirohito musel pred svojím ľudom vyhlásiť, že nie je Bohom, ale len obyčajným človekom.
Z trojice diktátorov vychádza Hirohito ako najdojemnejší a najmenej omámený mocou. Keď sa film Slnko chystal minulý rok do súťaže medzinárodného festivalu v Berlíne, Sokurov v textoch pre médiá písal:
„Všetci traja čelili katastrofe, ktorú sami spôsobili. Hitler doviedol situáciu do nezmyselnej tragédie. Bolo jasné, že vojnu prehral, ale vojaci ďalej plnili jeho príkazy a zomierali. Aj Lenin sa vzpieral smrti. A ako keby svojím zúfalstvom z umierania a svojou neznášanlivosťou poznačil budúcnosť. Japonský cisár Hirohito je symbolom konštruktívneho finále. V jeho prípade bol koniec pokračovaním - života. Rozhodol sa radšej zachrániť ľudí pred smrťou, ako chrániť národnú hrdosť.“
Pred nakrúcaním Slnka strávil Sokurov veľa času v Japonsku. Stretol ľudí, čo cisára poznali, aj jeho komorníka. Do detailov s nimi rozoberal Hirohitovo správanie, gestá, hodiny strávil v archíve.
Vo filme sa sústredil na posledné hodiny pred kapitulá—ciou. Obraz je temný, interiéry v šere. Hirohito sa skrýval v podzemnom bunkri alebo vo svojom obľúbenom biologickom laboratóriu.
To bola jediná kamenná budova, ktorá prežila bombardovanie palácového komplexu.Keď sa cisár rozhodoval, či sa vzdá svojho božského pôvodu, nesvietilo na neho slnko, ale len chabé mesačné lúče.
Japonci nezdieľajú spoločný názor, akú vinu má Hirohito na vraždení cez druhú svetovú vojnu. Niektorí si myslia, že bol len neškodnou a odstavenou figúrkou, iní mu zas prisudzujú jednu z najdôležitejších úloh pri plánovaní všetkých zásadných vojenských akcií.
To vysvetľuje, prečo distribútori celý rok váhali s uvedením filmu: „Spoločnosti sa báli kúpiť práva, lebo sa obávali násilnej reakcie pravicových skupín,“ povedal BBC distribútor Michio Koshikawa.
Pre agentúru Reuters doplnil: „Myslím si však, že film nám dá príležitosť, aby sme postavu Hirohita prehodnotili. Ak o ňom budeme môcť slobodne hovoriť, Japonsko bude konečne normalizované.“
U nás sa film Slnko nedávno premietal na festivale ArtFilm v Trenčianskych Tepliciach, do bežnej distribúcie ho zatiaľ nezaradili.