a nemocniciam kompenzovať, stále nie je jasné.
Vo vládnom nariadení sa píše, že ročný vplyv na rozpočet verejnej správy bude asi 570 miliónov korún. Vykrytý má byť "v rámci limitov rozpočtov verejnej správy".
Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Silvia Balázsiková povedala, že stratu zdravotníkom za zrušené poplatky uhradia poisťovne "z rezervy vyčlenenej z výberu poistného". Suma 570 miliónov je podľa nej odhad na tento rok, v budúcom roku už bude ministerstvo "problém riešiť systémovo, nie kompenzáciou" a náklady ponesie štátny rozpočet.
Nariadenie zverejnilo ministerstvo zdravotníctva už v júli. Asociácia súkromných lekárov aj Asociácia nemocníc vtedy žiadali vládu, aby už pred zrušením poplatkov našla spôsob, ako výpadok kompenzovať. Zrušenie žiadali aspoň posunúť na apríl, keď vypršia ročné zmluvy s poisťovňami.
Riaditeľ Asociácie nemocníc Marián Petko hovorí, že minister zdravotníctva ich "ubezpečil, že prebehne kompenzácia, pravdepodobne cez zdravotné poisťovne, no nešpecifikoval ako".
Bývalé okresné nemocnice prídu zrušením poplatkov ročne asi o päť miliónov, malé mestské nemocnice asi o dva milióny a fakultné o 10 miliónov korún.
Aj šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor tvrdí, že výpadok príjmov z poplatkov bude pre lekárov "citeľný". Strata je mesačne asi od 4- do 12-tisíc korún pre jednu ambulanciu.
Všeobecná zdravotná poisťovňa vidí podľa slov hovorkyne Petry Balážovej "jedinú možnosť" ako vykryť výdavky - vo "zvýšení aktivity pri vymáhaní poistného".
Lekári však upozorňujú, že kompenzácie nahrádzajú len priamu stratu príjmu z poplatkov. Lenže poplatky tiež obmedzovali prílišnú spotrebu liekov a zdravotníckeho materiálu.
Platiť musia naďalej pacienti v kúpeľoch a zostáva aj poplatok 60 korún pri využití pohotovosti. Vláda plánuje zrušiť ešte poplatky za recept, tu však musí parlament prijať novelu zákona, takže premiér Fico očakáva účinnosť od 1. októbra. (haj, sita)
