vládne napätie stávkujúcich fanúšikov. Nemusí to byť vždy tak. Chrty behajú aj takzvaný 'lure coursing' - teda beh v teréne za umelou návnadou. Prvýkrát bol usporiadaný v Hamburgu roku 1956 a tradíciu začína mať aj u nás.
V poslednom čase nemajú preteky chrtov vo svete dobrú povesť. Stávkovanie na chrtov je v niektorých krajinách masovou záležitosťou, najrýchlejšie psy zarábajú svojim majiteľom stovky tisíc dolárov. Keďže ide o špičkové výkony, menej výkonné, hoci zdravé psy sú neraz odsúdené na predčasnú smrť. Podľa britského The Observer je napríklad v Španielsku každý rok usmrtených asi päťdesiattisíc chrtov. Ochrancovia zvierat odhadujú, že španielski majitelia chrtov ročne obesia, utopia či otrávia svojich chrtov len preto, že zostarli, alebo boli príliš pomalé na lov zajacov. Zaznamenali sa prípady, keď psa majiteľ hodil do studne, upálil zaživa alebo mu injekčne vpichol bieliaci prostriedok. Jednou z metód je aj uškrtenie. Pes dostane na krk slučku a vytiahnu ho do výšky, aby sa nemohol prednými labkami opierať o zem. Na zadných stojí tak dlho, kým sa mu nepodlomia a slučka na krku sa nestiahne. Hovorí sa tomu smrť metódou písacieho stroja, pretože hrabanie zadnými labkami pripomína zvuk cvakania klávesov. Podľa organizácie na záchranu chrtov SOS Galgos je to trest pre chrty, o ktorých si majitelia myslia, že ich zahanbili a ponížili.
Aj v Anglicku, kde sú stávky na preteky chrtov vyššie ako na konské dostihy, prišli za posledné roky o život tisícky chrtov, pretože neboli dosť dobré pre tradičné profesionálne preteky. Škandál vyvolalo nedávne zistenie, že istý britský obchodník so stavebninami zabil jatočnou pištoľou za uplynulých pätnásť rokov asi desaťtisíc vyslúžilých chrtov, ktoré zakopával na svojom pozemku.
V lepších prípadoch sa pretekárske chrty ocitajú v agentúrach či organizáciách na ochranu zvierat, ktoré im na starobu zaobstarávajú nový domov. Ich kariéra je totiž krátka - vrcholovo pretekajú do troch až piatich rokov, dožívajú sa však aj štrnástich.
Nech si zabehajú
Vo všeobecnosti sa lov s chrtmi považuje v Európe za nehumánny. Na Slovensku je zakázaný, chrty však aj u nás potrebujú dostatočný pohyb, ktorý je pre každého psa fyziologickou potrebou. Dostihové stávkovanie na Slovensku nehrozí, coursing - beh za umelou návnadou - sa však začína rozbiehať aj tu.
Predtým chodili naši majitelia chrtov na preteky po okolitých štátoch Európy, najmä do Čiech a do Rakúska, predminulý víkend sa v areáli bratislavskej dostihovej dráhy konal už tretí ročník medzinárodnej Grand Prix Slovakia v coursingu. "Ide nám hlavne o to, aby si naše psy zabehali," hovorí predseda klubu Racing Hounds Slovakia Zdeněk Kutlach.
Na coursingu v Bratislave
Do Bratislavy prišlo pred dvoma týždňami pretekať viac ako šesťdesiat chrtov zo siedmich krajín. Všetky vo výbornej kondícii, pripravené, poslušné - a netrpezlivé. Na rozsiahlom trávniku dostihového areálu bola pre ne pripravená dráha. Už sa nevedeli dočkať, poradie však bolo neúprosné. Umelá návnada, ktorá sa pohybovala pomerne ďaleko za plotom dráhy, nenechávala chladným ani jedného z nich - vyšportovanými telami šklbali svaly a keby ich majitelia nedržali na vodidle, mnohé by boli už dávno tam, kam ich pudy ťahali.
Víťaz skáče, porazený trucuje
Na spoločný beh sa chystajú dva afganské chrty. Povel štartérovej zástavy ich vyslobodzuje z obojkov a rúk majiteľov, ktorí ich púšťajú na trať. Psy sa rútia za ťahanou návnadou. V prvých sekundách je súboj pomerne vyrovnaný. Približne v druhej tretine trate sa však čierny chlpáč pošmykne a zabrzdí ho kotrmelec. Rýchlo sa spamätáva, ešte chvíľu sa snaží dohoniť súpera a návnadu, do cieľa však beží čoraz pomalšie - asi cíti, že nádej na víťazstvo je v už nedohľadne. Závistlivo sa pozerá na súpera v cieli, ktorý sa s pôžitkom vrhá na chytenú 'korisť'. K psom vzápätí pribiehajú ich majitelia a povzbudzujú ich. A zvieratá sa zrazu správajú celkom ako ľudia: víťaz vyskakuje od radosti, porazený so stiahnutým chvostom vytrvalo trucuje.
Čo je coursing
Coursing sa nebeží na čas. Jeho podstatou je beh dvojice chrtov za umelou návnadou, ktorá imituje beh zajaca. Návnada sa pohybuje po dráhe, vymedzenej natiahnutým lanom, zachyteným na kladkách.
Trasy sa menia podľa vzrastu plemien. Malé plemená bežia trate dlhé štyristo až sedemsto metrov, väčšie päťsto až tisíc metrov. "Na prvom mieste je bezpečnosť psov, až potom sú výkony," hovorí Zdeněk Kutlach.
"Behanie coursingu alebo oválu je pre psa tým, čo je pre mačku hra s klbkom nití. Nie je to práca, ale hra, pobavenie," hovorí pražská chovateľka Maria Stanovoi.
Lovecká inteligencia
Rozhodcovia sledujú pri coursingu takzvanú loveckú inteligenciu psa - teda fyzickú kondíciu, rýchlosť, obratnosť, nasadenie, okrem toho je dôležitá aj spolupráca dvojice psov. Pes nemusí bežať striktne po vymedzenej trati, môže si aj nadbiehať a nadháňať návnadu druhému z dvojice psov. Obaja by sa mali správať tak, akoby mali reálne šancu uloviť zajaca. Víťazí ten, kto návnadu chytí prvý. Keď sa k výborným výkonom pripočíta aj výstavná krása, je na svete celkový víťaz.
"Keď pes dobehne, je dôležité aj to, ako sa k návnade správa. Mal by do nej zahryznúť, kilovať," hovorí Zdeněk Kutlach. "Vysoko sa hodnotí lovecký pud - teda spôsob, ako sa na návnadu hodí. Chrt by mal urobiť všetko preto, aby ju chytil, ešte aj vo vzduchu. Tam sa práve ukáže jeho povaha - či je dominantný, či si korisť chráni, alebo či umožní aj druhému psovi dotknúť sa jej. Správna reakcia by mala byť opäť ako pri reálnom love - psy chytia korisť, položia ju a čakajú. My im však potom dávame možnosť, aby si do nej zahryzli a pohrali sa s ňou."
Vyšľachtené na lov
Preteky prebiehajú v kategóriách podľa plemien, ktoré majú rôzne povahy. V prípade niektorých chrtích plemien človek v poslednom období potlačil lovecký pud, čím mohli stratiť niekoľko dôležitých predpokladov - umenie pracovať s čuchom, orientáciu vo veľkých otvorených priestoroch, pevnosť šliach a kĺbov, celkové zdravie a odolnosť, schopnosť rýchlo usmrtiť zviera bez zmrzačenia a nedotýkať sa koristi. Tieto plemená sú dnes vyprofilované skôr ako spoločenské a výstavné.
"Chrty boli tisícročia šľachtené na lov, preto je práve tento typ pretekov možnosťou, ako môžu čo najprirodzenejšie prejaviť svoje vrodené inštinkty," hovorí Zdeněk Kutlach, ktorý si s tými svojimi chodí podľa možnosti zaloviť do ruských stepí. Tam chrty lovia zajace stále po starom, vždy však len najslabšie jedince, čím lov zostáva prirodzenou selekciou.
Najlepšie predpoklady na lov majú chrty, ktoré sa dodnes využívajú ako lovecké psy - barzoj, hortaja borzaja či španielsky galgo v krajinách svojho pôvodu. Najrýchlejší je greyhound, ktorý dokáže na dráhe nabrať za 1,5 sekundy rýchlosť až šesťdesiat kilometrov za hodinu.
"Rýchlosť pre loveckého psa nie je najdôležitejšia," upozorňuje Maria Stanovoi. "Veľmi cenné sú staršie, skúsené chrty vo veku šesť až osem rokov, ktoré síce behajú pomalšie, ale často lovia lepšie ako dvojroční nováčikovia."
Kto koho venčí
Nevyhnutným predpokladom pre účastníka coursingu je výborná fyzická kondícia a momentálny zdravotný stav. Ak sa zistí akýkoľvek nedostatok, pes neprejde veterinárnou kontrolou a nie je pripustený na štart. Medzinárodná kynologická federácia oficiálne stanovuje vek, od ktorého chrty môžu začať behať - malé plemená od pätnástich a veľké od osemnástich mesiacov. Horná hranica je stanovená na osem rokov. Niektoré psy zostarnú skôr, niektoré neskôr, v každom prípade však musia byť zdravé. Chorý organizmus nemá chuť pretekať, chýba mu potrebná výbušnosť.
Trénované a fyzicky zdatné zvieratá by mali zvládnuť trať bez problémov, no občas sa poraneniam nevyhnú. "Najčastejšie sa pritrafia drobné odreniny a podtvrdnutie kĺbov hlavne v oblasti prstov. Horšie sú fraktúry, veľké rany. Pri vysokých vonkajších teplotách môže hroziť prehriatie organizmu a kolaps," hovorí veterinár Ľubomír Lepeň.
"Coursing je však dobrá vec. Skúste takého psa držať doma niekoľko dní a potom s ním ísť na prechádzku. Garantujem vám, že bude venčiť on vás, a nie vy jeho. Chrty sú rodení bežci, behajú pre zábavu a zvyšujú si tak odolnosť voči extrémnym podmienkam a stresu. Ich dobrá kondícia je pre ne aj nádejou na dlhší život."
Pri nohách svojho pána
Vo všeobecnosti možno povedať, že ak má chrt dostatok pohybu vonku, doma je skôr 'ležiaci introvert' - pokojné a tiché zviera, ktorému stačí ležať pri nohách svojho pána. Väčšinu dňa prespí a nemá potrebu kontaktu s človekom. Nevyžaduje si neustálu pozornosť, ožíva až v prírode.
"S manželkou chováme doma osem chrtov," hovorí Tamás Págány z Maďarska, ktorý sa slovenských pretekov zúčastnil ako rozhodca a jeho barzoje tu bežali ukážkový beh. "Vstávam so psami každé ráno. Beháme celé kilometre, aby boli v čo najlepšej forme. Samozrejme, najdôležitejšie je, že sa hýbeme spolu. Bez cieľa by to pre mňa bolo ťažké, takže túžba vyhrať je vždy veľmi silná. Nie vždy sa to podarí, ale rád blahoželám lepším. Je dôležité uvedomiť si, že nejestvujú dva rovnaké chrty. Každý si musí nájsť ten najvhodnejší spôsob tréningu a spolužitia."
