Ukrajinský prezident Viktor Juščenko si vyberal z dvoch možností. Obe boli zlé: rozpustiť parlament, alebo pomôcť Moskvou podporovanému Viktorovi Janukovyčovi na post premiéra.
Keby rozpustil parlament, ktorému sa ani po troch mesiacoch nepodarilo sformovať demokratickú „oranžovú“ koalíciu, čakali by Ukrajinu v októbri nové voľby. A Juščenka a jeho stranu Naša Ukrajina zrejme tvrdá porážka. Prezidentská strana stráca popularitu každým dňom.
Druhou možnosťou, ktorú si Juščenko po mučivej dileme vybral, bolo navrhnúť svojho úhlavného soka Janukovyča na druhú najvyššiu funkciu v krajine.
Juščenko musel vedieť, čo mu hrozí. Bývalí spojenci z oranžovej revolúcie vedení plavovlasou kráskou menšieho vzrastu a veľkých ambícií Juliou Tymošenkovou, ho ihneď obvinili zo zrady „demokratických ideálov“, opustenia „oranžovej cesty na Západ“ a z toho, že sa snaží udržať sa v prezidentskom kresle za každú cenu.
Juščenko sa v noci zo stredy na štvrtok radil so všetkými múdrymi hlavami, ktoré má okolo seba. A nakoniec sa obetoval, hoci na prvý pohľad vyzerá ako mocibažný zradca.
Juščenko možno voľbou kompromisu a snahou zmieriť Ukrajinu rozdelenú na proruskú a prozápadnú časť začal koniec svojej kariéry. Zostáva prezidentom, ale už nie s takým imidžom demokrata, ako keď viedol „oranžových“.
Tí ambicióznejší z jeho strany Naša Ukrajina sa postupne presunú do najsilnejšej Strany regiónov Viktora Janukovyča, nadšenci sa pridajú k opozícii a jej „čistým ideálom“, ktoré reprezentuje žena so slovanským vzhľadom a južanským temperamentom Julia. Keď sa budú najbližšie konať parlamentné voľby, nebude mať Juščenko koho poslať do boja.
Bitka sa tak bude odohrávať medzi Tymošenkovou, ktorá ako vodca opozície získa veľké množstvo priaznivcov, a Janukovyčom, ktorý má šancu si pripisovať doterajšie úspechy a neúspechy zvaľovať na prezidenta a opozíciu.
Prezidentovým rozhodnutím všetci niečo získali. Len on nič. Nemal šancu, obe možnosti boli fatálne. Aká veľká je sovietska zotrvačnosť, ktorá ťahá Ukrajinu na východ, sa ešte len ukáže.
