jmom miest, obcí a samosprávnych krajov. Vláde by zostalo približne 5 percent, ktoré by mohla použiť napríklad na sociálne dávky pre najchudobnejších.

Minister financií Ján Počiatek hovoril, že ak by sa milionárska daň zaviedla od príjmu 50-tisíc hrubého mesačne, mohlo by to priniesť do verejného rozpočtu 1 až 2,5 miliardy korún. Ekonóm Jozef Mihál si myslí, že je to bližšie k spodnej hranici. Odhaduje to na 1,5 miliardy korún. Vláda by však po odrátaní toho, čo ide samosprávam, získala do štátneho rozpočtu zhruba 50 miliónov. Je to len nepatrná časť toho, čo napríklad rezort práce míňa na dávky v hmotnej núdzi, či podporu rodín a ostatné výdavky. Ročne dáva ministerstvo na tieto účely vyše 40 miliárd korún.

„Prakticky nikomu by to nepomohlo, je to od Smeru iba populizmus, aby pred občanmi ukázal, že chce plniť sľuby a riešiť situáciu chudobnejších a tých, čo zarábajú menej,“ povedal Mihál.

Ministerstvo financií prepočítava rôzne varianty progresívnej dane. Zatiaľ podľa hovorcu rezortu Miroslava Šmála nie je jasné, či vláda zavedie pre bohatších vyššiu sadzbu alebo im zníži odpočítateľné položky. Jasné nie je ani to, od akého príjmu sa bude platiť vyššia daň.

„Na určenie konkrétnych kritérií treba vypracovať analýzy , ktoré zohľadnia dosah dane na rozpočet. Z analýz bude vychádzať legislatívna úprava milionárskej dane,“ povedal Šmál. Otázne je aj, či sa opatrenie dotkne len zamestnancov, alebo aj živnostníkov. „Na to zatiaľ neviem odpovedať,“ povedal Šmál. Podľa europoslanca HZDS Sergeja Kozlíka by sa živnostníci plateniu milionárskej dane zrejme vyhýbali. „Živnostníci majú mnohé nástroje, ako to obísť,“ povedal Kozlík. Myslí si to aj Mihál: „Väčšina podnikateľov sa tomu vyhne napríklad tým, že si budú vyplácať odmeny formou podielov na zisku.“ Na to si však musia založiť eseročku, čo nie je až také komplikované. Takto sa dá vyhnúť nielen prípadnej vyššej sadzbe dane, ale v súčasnosti aj plateniu odvodov. „Mnohí podnikatelia to robia aj teraz,“ povedal Mihál.

Väčšina ekonómov milionársku daň odmieta. „Je to snaha trestať úspešných,“ povedal ekonóm ING DSS Pavol Ondriska. Terajšia daň z príjmu ekonomike podľa neho vyhovuje a „zvýšenie sadzby by bolo krokom vzad.“ Ani Kozlíkovi sa milionárska daň príliš nepozdáva. „Nie je to systémové riešenie, je to iba plnenie volebného programu Smeru,“ povedal Kozlík.

Dane z príjmov vo V4

Slovensko

Fyzické osoby platia rovnakú sadzbu dane 19 percent.

Česko

Príjmy fyzických osôb sa zdaňujú progresívne. Sadzba dane závisí od výšky príjmu a pohybuje sa medzi 12 až 32 percentami. Základ dane je možné znížiť napríklad o dary, príspevok na dôchodkové pripoistenie, ale aj o úroky zo stavebného úveru alebo hypotéky.

Poľsko

Aj v Poľsku platí progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. Sadzba dane je medzi 19 až 40 percentami. Úroky sa zdaňujú 20–percentnou sadzbou dane a dividendy 19 percentami.

Maďarsko

Progresívne zdaňovanie príjmov je aj v Maďarsku. Daňová sadzba je vo výške 19 až 36 percent. Kapitálové výnosy sa zdaňujú 25–percentnou sadzbou.

Autor: ľja, of