BRATISLAVA - Premiér Robert Fico včera poslancom predstavil vládny program a požiadal o dôveru pre svoju vládu. Podľa neho ide o realistický program, ktorý trvá na podpore vedomostne orientovanej ekonomiky, lebo iba takto sa skončí "éra lacnej pracovnej sily".
Vláda má v úmysle zaviesť tzv. milionársku daň pre fyzické osoby. Fico pred novinármi neskôr dodal, že by to mali byť ľudia s príjmom zhruba nad 50- až 60-tisíc. Vyššie zdaňovanie fyzických osôb je vo všetkých európskych krajinách, podotkol.
Na Slovensku má takýto príjem asi 40-tisíc ľudí. Ekonómka ČSOB Silvia Čechovičová nepovažuje vyššiu daň pre nich za správnu, lebo im môže brániť, aby pokračovali "v osobnom raste". Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošťák si myslí, že vyššia daň "trestá úspešných a vzdelaných ľudí".
Vláda síce zachová 19-percentnú daň pre firmy, ale možno bude vyššia pre monopoly, ak sa opatrenia Protimonopolného úradu alebo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví minú účinkom.
Podľa Fica nie je záujmom vlády, aby firmy ako SPP alebo Slovnaft "dosahovali rekordné zisky, platili nízke dane a boli oslobodené od platenia dane z dividend a ešte prichádzali neustále s návrhmi na zvyšovanie cien poskytovaných služieb a tovarov". Fico sa vyslovil za dve sadzby DPH s tým, že v prvej fáze by sa nižšia sadzba vzťahovala na lieky a zdravotnícke pomôcky. Sociálny systém odmieta Fico považovať za "pohodlnú perinu", ale ľudia, ktorí sa dostali do ťažkej situácie z objektívnych dôvodov, musia dôstojne žiť.
Program ako súhra štátu a voľného trhu
Fico tvrdí, že v programe ide o súhru štátu a voľného trhu a "ak sa niekto domnieva, že vládny program bude znamenať nezodpovedné míňanie, vážne sa mýli". Program je podľa neho reakciou na oprávnené obavy občanov z regionálnych rozdielov a chudoby, ktoré vyvolali odchod ľudí do zahraničia. Vláda nemieni zostavovať žiadne čierne knihy, lebo ľudí nezaujíma čo bolo, ale čo bude.
Fico sa znovu prihlásil k plneniu maastrichtských kritérií a k zavedeniu eura v roku 2009.
Osobitne sa zmienil o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov či zámere vlády, aby príspevok pri narodení dieťaťa dosiahol 15-tisíc korún. Spýtal sa, aká by bola dôveryhodnosť vlády, keby tieto ciele nedala do svojho programu.
Chce, aby podmienky pre domácich a zahraničných investorov boli rovnaké. Víta ich, ale vraj sa končí éra investičných stimulov, aké zahraničným subjektom poskytovala bývalá vláda.
Mikloš by nechcel byť ministrom financií
Opozícia sa včera zhodla, že vládny program nepodporí. Exminister financií z SDKÚ Ivan Mikloš vidí v ňom rozpory, keď sa vláda na jednej strane zaväzuje plniť maastrichtské kritériá, ale zároveň v desiatkach oblastí navrhuje zvyšovanie výdavkov alebo znižovanie príjmov bez opatrení, ktoré by to kompenzovali.
Záväzok vstúpiť do európskej menovej únie v roku 2009 preto Mikloš považuje za nereálny, ak sa naplní čo len časť vládnych sľubov. "Nechcel by som sedieť v kresle ministra financií pri zostavovaní rozpočtu, ak to mysleli so sľubmi vážne," povedal.
Odškodňovanie klientov nebankových subjektov označil za nezmyselné nielen preto, že sa budú naň skladať všetci daňoví poplatníci, ale aj preto, že je to nebezpečný precedens do budúcnosti.
Vládny program podľa Mikloša navrhuje rušenie reforiem a spomaľovanie hospodárskeho rastu. Prognózy na najbližšie dva roky hovoria o raste 6,5 až 7 percent, ale vláda sa podľa neho hlási len k rastu okolo 5 percent. "Nižší ekonomický rast znamená nižší rast životnej úrovne a dlhšie dobiehanie vyspelých krajín," dodal.
Vládny program je podľa lídra SMK Bélu Bugára postavený na vode a tiež si myslí, že vláda nedodrží termín zavedenia eura. Ficove výroky, keď bol v opozícii a teraz, keď je vo vláde, sú podľa neho rozdielne a svedčí to o tom, že premiér sa "točí podľa smeru vetra".
Líder KDH Pavol Hrušovský označil program vlády za všeobecný. KDH bude podľa neho kritické, ale tam, kde to bude možné, zaujme aj konštruktívny postoj.
Rozprava k vládnemu programu sa začne dnes popoludní, o dôvere vláde by sa malo hlasovať zrejme vo štvrtok.