Ani raz neprekročí La Manche, lebo mieri na juh. Pôjde s celou rodinou a šoférovať bude auto s belgickou poznávacou značkou a volantom naľavo. Položil si rečnícku otázku, či to v ňom posilní pocit spolupatričnosti s kontinentálnymi Európanmi a zažartoval, že je zvedavý, koľkokrát si na ňom niekto v zápche vyleje zlosť. Belgičania sú známi ako veľmi zlí vodiči.
Potom spravil zásadnejšie priznanie. "Pre konzistentnosť, ktorou sú britské médiá známe, idem do Francúzska. Áno, do tej krajiny, ktorej sociálny, politický a ekonomický systém v tomto blogu pravidelne kritizujem. Je v tom určitý paradox, ale rozhodol som sa ukázať svojim deťom krásy francúzskeho vidieka," píše David.
Reakcie čitateľov sa sypali. Niektorí si rypli, kde je jeho osobná konzistentnosť, ďalší poznamenali, že Francúzsko-krajina nie je to isté ako Francúzsko-štát. Najdlhší príspevok napísal akýsi Johan. Dal Davidovi návod, ako môže euroskeptik prežiť vo Francúzsku.
"Najskôr požiadaj na francúzskej ambasáde v Bruseli o vízum pre seba a celú rodinu. Na hraniciach trvaj na pečiatke do pasu a požiadaj o dôkladnú kontrolu všetkých vecí v kufri, kým ostatní okolo teba budú nerušene prechádzať," radí Johan a pokračuje štýlom, ktorý si možno domyslieť.
David by mal zahodiť mobil a používať výhradne telefónne búdky, pretože systém GSM vymysleli Francúzi. Prvého farmára, ktorého stretne, by mal uraziť, vynadať mu, že pestuje biopšenicu a nie geneticky upravené sojové bôby. Na mieste by mal žiadať o preplatenie britského rabatu a pokiaľ farmár nebude mať libry, David musí trvať na šeku.
Johanov sprievodca vyvolal rady v opačnom garde. Eurooptimistom v Británii sa napríklad odporúča, aby na peróne v dusnom a preplnenom londýnskom metre čakali najmenej tri hodiny, a dehydrovaní meditovali nad tým, aké je skvelé, že peniaze, ktoré sa mohli investovať do miestnej infraštruktúry, dostali francúzski farmári. A nesmú sa hnevať, pokiaľ stretnú negramotného Brita, pretože pre nedostatok peňazí v školstve - tie skončili v Bruseli - sú triedy také veľké, že učitelia počujú len tých v prvých radoch. A tak ďalej.
Človeka napadne, ako by asi vyzerali rady eurospektikov a eurooptimistov na Slovensku. Jedným, aby držali hladovku pri čističkách odpadových vôd a druhým, aby si pred spaním povinne dali miesto rumu tuzemský um. Múdrejší budeme po prázdninách, pretože mnoho výletníkov sa chystá východným smerom. Majte krásne leto.
