Kresba skupiny AR9393, ktorú včera doobeda urobil Stanislav Lovič v hvezdárni v Kysuckom Novom Meste.
Astronómovia v posledných dňoch pozorujú na Slnku najväčšiu škvrnu od roku 1991. Plocha skupiny AR9393 dosiahla včera niečo vyše 2,4 promile slnečného povrchu, teda plochu rovnajúcu sa štrnástim zemeguliam. Cez tmavý filter je ľahko viditeľná aj voľným okom. Aktívna oblasť v okolí škvrny je navyše zdrojom mohutných erupcií protónov, ktoré vyvolali v severných zemepisných šírkach silné geomagnetické búrky, sprevádzané nádhernou kulisou polárnych žiar.
Erupcie môžu spôsobiť poruchy v šírení rádiových vĺn. Okrem toho môžu poškodiť satelity alebo prístroje na orbitálnej stanici ISS. Niektorí vedci nevylučujú, že erupcie môžu mať vplyv aj na zdravie ľudí. To však zatiaľ dokázané nebolo.
Zvýšená činnosť na povrchu našej hviezdy sa opakuje približne každých 11 rokov. Astronómovia tento jav nazývajú slnečný cyklus, príčiny striedania aktívnych a neaktívnych období však dodnes spoľahlivo nevysvetlili.
(rp)
