Politici síce tvrdia, že chcú prehlbovať parlamentnú kultúru, ale až ďalšie schôdze po tej ustanovujúcej (na snímke) ukážu, či to myslia vážne. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Opozícia si nemyslí, že parlament bude môcť lepšie kontrolovať vládu ako doteraz. Svedčí o tom aj malý vplyv opozície vo výboroch.
Šéf klubu poslancov za SDKÚ Stanislav Janiš je zvedavý, koľko "siláckych vyhlásení" bude bývalá opozícia schopná vniesť do politického života. Aj šéf klubu poslancov SMK Gyula Bárdos si myslí, že výbory, ktoré dostala opozícia, lepšej kontrole vlády nenasvedčujú.
Viliam Veteška z HZDS je síce presvedčený, že parlament by mal byť vláde nadriadený, ale doteraz to vždy fungovalo tak, že jeho uznesenia sú pre vládu len nezáväzným odporúčaním.
Práve šéf Smeru Robert Fico a aj nový predseda parlamentu Pavol Paška tvrdili, že zmenia situáciu tak, aby vláda bola podriadená parlamentu a nie naopak, ako to bolo za bývalej vlády.
V minulom parlamente mala opozícia šéfov 10 výborov, teraz 7 z 19. Opozícia viedla viaceré bezpečnostné výbory - výbor na kontrolu SIS a vojenského spravodajstva, výbor na kontrolu NBÚ, výbor na obranu a bezpečnosť, ale aj výbor pre európske záležitosti či zahraničný výbor.
Bárdos si myslí, že koalícia mohla byť veľkorysejšia a nemala iba oznámiť, ktoré výbory poskytne opozícii. "Nie je v poriadku, že koalícia má v rukách výbor pre európske záležitosti," povedal.
Šéf KDH Pavol Hrušovský sa hneď po rozdelení výborov posťažoval, že práve eurovýbor považuje za jediný nástroj, ako kontrolovať vládu vo vzťahu k politike Európskej únie. Viliam Veteška uznal, že "minule to bolo inak, Smer teraz rozhodol trochu inak".
Smer odmieta, že by sa voči opozícii správal horšie ako koalícia za Dzurindovej vlády. Podľa podpredsedu parlamentu Miroslava Číža rozdelenie výborov zodpovedá pomeru poslancov medzi koalíciou a opozíciou. Ten bol v minulosti tesnejší.
Poslanci by radi posilnili význam výborov, ale pochybujú, že sa to podarí. Na rokovanie výborov môžu prísť aj zástupcovia profesijných či mimovládnych organizácií, hoci podľa Bárdosa "politické rozhodnutie bolo vždy silnejšie ako odborné".
Miroslav Číž povedal, že vo výboroch sa často prerokúvali veci bez širšieho záujmu verejnosti a "neschválenie zákona gestorským výborom neznamenalo nič". Ambíciu zvýšiť váhu výborov považuje za prirodzenú. (sp)
Akým výborom predsedala opozícia minulé štyri roky
- pre nezlučiteľnosť funkcií, pôdohospodársky výbor, sociálne veci, obrana a bezpečnosť, zahraničný, životné prostredie, európske záležitosti, kontrola SIS, kontrola VOS, kontrola NBÚ.
Akým výborom opozícia šéfuje dnes
- kontrola VOS, kontrola SIS, ľudské práva, kultúra a médiá, nezlučiteľnosť funkcií, zdravotníctvo, vzdelanie.
Kto šéfuje bezpečnostným výborom
Rudolf Pučík (SNS), pre obranu a bezpečnosť - Určité obdobie šéfoval Pravej SNS, kým nedošlo k jej zlúčeniu so SNS, ktorej šéfovala Anna Belousovová. Pučík mal pred voľbami víziu, že vytvorí útvary Slovenskej národnej domobrany. Má právnické vzdelanie.
Pavol Prokopovič (SDKÚ), na kontrolu činnosti SIS - V bývalej vláde bol ministrom dopravy.
Jozef Šimko (KDH), na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva - V minulom parlamente pôsobil nenápadným dojmom, do politických polemík sa nezapájal.
Jana Laššáková (Smer), na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ - bola poslankyňou aj uplynulé štyri roky, je komerčnou právničkou.
Anton Korba (SNS), na kontrolu činnosti NBÚ - Pôvodom armádny dôstojník, súkromný podnikateľ v odbore kožiarstvo.
