Premiér Fico odišiel z rokovania skôr. V tom čase ešte veril, že sa predstavitelia zamestnancov, zamestnávateľov a vlády dohodnú. O definitívnej výške minimálnej mzdy teda rozhodne vláda.
Ministerka práce Viera Tomanová nebude presadzovať vládny návrh, ale maximálnu požiadavku odborárov. "Prikláňam sa k odborárskemu návrhu, ale je to výlučne môj názor a nebol ešte predmetom rokovania vlády. Je to vláda sociálnej demokracie, takže program musí byť zameraný týmto smerom," povedala.
Šéf odborov Ivan Saktor povedal, že presadili do programového vyhlásenia vlády 80 percent svojich požiadaviek. Zvýšenie minimálnej mzdy by malo nadobudnúť účinnosť od 1. októbra tohto roku.
Predstavitelia jednotlivých skupín tripartity prišli s odlišnými predstavami. Vláda navrhovala zvýšenie minimálnej mzdy z 6900 na 7300, respektíve 7430 korún. S druhým variantom súhlasila Asociácia zamestnávateľských zväzov.
Republiková únia zamestnávateľov však žiada minimálnu mzdu úplne zrušiť.
Tripartita sa na minimálnej mzde nedohodla. Na snímke je vľavo predseda KOZ Ivan Saktor, vedľa premiér Robert Fico. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Tajomník únie Martin Hošták považuje zvýšenie minimálnej mzdy za krok, ktorý by mohol poškodiť podnikateľské prostredie a podporiť ďalší rast čiernej práce. "Problémom je aj naviazanie minimálnej mzdy na ďalších 42 legislatívnych opatrení, ktoré menia ďalšie parametre," povedal Hošták.
Odborári žiadali minimálnu mzdu vo výške až 7600 korún.
Analytik Tatra banky Róbert Prega pokladá názor odborov za mylný. Zvýšenie minimálnej mzdy podľa neho nezlepší status zamestnancov. Vláda by sa skôr mala zamerať na rast zamestnanosti a vytvárať podmienky pre konkurencieschopnú ekonomiku. "Zvýšenie v konečnom dôsledku môže spôsobiť zánik niektorých miest v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Zamestnávatelia nebudú schopní pokryť zvyšujúce sa mzdové náklady," povedal Prega.
Podľa premiéra Fica chce vláda postupne zvyšovať minimálnu mzdu tak, aby "dosiahla 60 percent priemernej mzdy". Nechápe vraj, prečo sú zamestnávatelia proti zvyšovaniu, keď sa to podľa štatistík týka len asi pol druha percenta ľudí. Odpor zamestnávateľov si vysvetľuje tým, že "veľa ľudí zarába minimálnu mzdu a potom im vyplácajú peniaze načierno".
Zamestnávatelia tvrdia, že pri zvýšení minimálnej mzdy budú musieť zvyšovať platy aj vyšším tarifným triedam. "Zvýšenie minimálnej mzdy nepostihne zamestnávateľov, ale bude generovať nezamestnanosť, pretože klesne záujem zamestnávateľov. Vyvolá tlak na infláciu a rozmnoží snahy o čiernu prácu," tvrdí viceprezident únie zamestnávateľov Ján Sabol.
Ak bude minimálna mzda na úrovni 7340 korún, samozamestnávateľom sa podľa prepočtov asociácie zamestnávateľov zvýšia odvody o 250 korún mesačne. Podľa prezidenta asociácie Tomáša Malatinského je vládny návrh zvýšenia pre nich hraničný.
Asociácia zamestnávateľov spolu s úniou zamestnávateľov zastupujú približne 550-tisíc zamestnancov.
Čo zmení vyššia minimálna mzda
výšku sociálneho poistného, posudzovanie hmotnej núdze, podmienky nároku na aktivačný príspevok, podmienky na priznanie pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu, príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska, príspevok invalidovi na samostatnú zárobkovú činnosť, povinnosti účastníka dopravnej nehody, výšku zdravotného poistného, daňový bonus. (joč)Autor: (vf)
