Trt a dva orechy, odvetil by mu Július Satinský, keby ešte žil.

Je to totiž presne naopak: nijaký šport nie je tak po uši v dopingu ako cestná cyklistika. A Tour de France zvlášť. Roky rokúce.

A bude v ňom až dovtedy, kým sa tí, ktorí poťahujú nitkami v cyklistike, sami sebe nezhnusia v zrkadle. Kým pelotóny budú hnať do nebotyčných vrchov vo vražedných kilometrových dávkach. Kým budú jeho osadenstvo nútiť siahať na absolútne dno ľudských síl, o ktorom vedia, že už bolo dávne dosiahnuté. Pred vyše štvrťstoročím, v zlatej ére nekontrolovaného dopingu.

Belgičan Tom Boonen sa v jedenástej etape vytrápil ad absurdum. Aktuálny majster sveta v pretekoch s hromadným štartom v nej skončil stodvadsiaty, v etape s piatimi vrchmi došiel do cieľa takmer po siedmich hodinách, tri štvrte hodiny po víťazovi. Šmaril bicykel a predniesol malý monológ: "Zajtra nás čaká 212 km, pozajtra 230 km - to je bláznovstvo. Organizátori sa bijú do pŕs, ako bojujú s dopingom a nám pripravia takýto program. Som proti dopingu, ale preteky s takýmito porciami sa bez neho vyhrať nedajú."

Jediný výrok počas dlhej Tour, o ktorom nemožno pochybovať, že vyšiel z najvnútornejšieho vnútra.

Výkladné preteky svetovej cestnej cyklistiky nemajú ľudské rozmery.

Heroický výkon. Sólo, ktoré vojde do histórie. Malý Lance vyrazil svetu dych. Vrátil divákom vieru v zázrak.

Pár z novinových titulkov po úžasnom výkone Floyda Landisa v 17. etape a návrate do žltého trička.

Z nebies zostúpil iný typ šampióna? Nový Američan v Paríži? Little Lance sa od Big Lance možno líši len tým, že sa nechal nachytať.

"Je to divoch," povedal o ňom Lance Armstrong. To je.

Keď sa prevalil krajanov dopingový škandál, slávny Američan zareagoval: "Nie som tu na to, aby som toto komentoval."

Ani netreba.

Pointou je výrok Andyho Rihsa, vlastníka švajčiarskej stajne Phonak, za ktorú jazdí aj Landis. "Škandály nám dvíhajú popularitu - to je perverznosť systému," povedal pre denník Neue Zürcher Zeitung uprostred tohtoročnej Tour.