V roku 1945 začal zbierať výtvarné diela pacientov psychiatrických liečební, bláznov a nevzdelancov. Tých pravých a jediných skutočne slobodných umelcov, nezaťažených? vzdelaním a karierizmom. Organizoval im výstavy a vydával katalógy, podceňované diela ľudí na okraji spoločnosti sa mu tak podarilo dostať na svetlo.
Zbierka Art brut v Lausanne, ktorú Dubuffet založil, je najväčšia v Európe. Pražská galéria U kamenného zvonu vystavuje do 10. septembra výber zo zbierky francúzskeho režiséra Bruna Decharma, ktorá je porovnateľná so zbierkou v Lausanne. Decharme za 25 rokov zhromaždil asi 3000 diel a svoj súbor nazval Abcd: Art brut connaissance et diffusion (Art brut poznanie a šírenie).
Art brut je vo svojej spontánnosti oveľa ďalej ako insitné umenie. Na rozdiel od insitných maliarov sa blázni nepokúšajú byť umelcami. Málokto z nich vie používať olejové farby, nerozmýšľajú nad perspektívou. Väčšina ani netuší, že to, čo robia, je umenie.
Dnešné "kultúrne umenie", ako znie Dubuffetov výraz pre umenie uznávané intelektuálmi, je zdanlivo iné. Oveľa slobodnejšie než v polovici 20. storočia. Lenže je zviazané túžbou zapáčiť sa verejnosti či kurátorom. Bojí sa, že sa mu nedostane dostatočnej úcty v umeleckých a intelektuálnych kruhoch?.
Preto je tu art brut. Máloktorý profesionál by dokázal namaľovať portrét Hitlera s takou ľahkosťou alebo tak prirodzene dokresliť maličké penisy dievčatkám .
Ak je maľovanie pre psychiatrických pacientov terapiou, výstava ich diel je zasa terapiou pre diváka. Je dôkazom, že tvorivá sloboda existuje.
"Skutočné umenie je vždy tam, kde ho nečakáme (...) Umenie neznáša, keď je spoznané a oslovované menom. Nechce na chrbte nosiť veľký nápis UMENIE," tvrdí Dubuffet. Napriek duševnému zdraviu, vzdelaniu a inteligencii bol jedným z najlepších umelcov.
Autor: ANNA FELDEKOVÁ (Autorka je fotografka a publicistka)
