FOTO
Futbal je malým modelom vojny. Muži si v ňom realizujú odveké pudy bojovníka. Na futbal sa chodia uvoľniť, vybiť. Zakričia si, zanadávajú. Niektorí však tento symbol boja berú vážne a bojujú naozaj. Minulý víkend demolovali "ultrafans" Slovana štadión petržalskej Artmedie pri zápase Slovan - Artmedia, v Senci zase zle dopadol miestny prepožičaný štadión pri zápase Trnavy s Banskou Bystricou.
Nič nové. Násilie futbalových fanúšikov sa na štadiónoch objavuje už dlho.
Úžasní fanúšikovia
"Bodaj by sme my v Artmedii mali takých fanúšikov. Bozkával by som im ruky za takú podporu," vyhlásil majiteľ Artmedie Ivan Kmotrík po tom, čo ultras minulý víkend zdevastovali jeho štadión. "Určite to nemyslel tak, že by sme chceli mať fanúšikov vandalov, skôr išlo o to, že ultras Slovanu sú mužstvu úplne oddaní," obhajuje ho Petr Kašpar, generálny manažér Artmedie. "Zadržaní boli väčšinou mladí chlapci. Asi ich vyprovokovalo to, že v dave sa cítili silní. Bolo by dobré, keby medzi tvrdým jadrom fanúšikov boli ľudia, ktorí takýchto mladých dokážu usmerniť. Určite by pomohlo aj to, keby boli policajti prítomní od začiatku na tribúne a operatívne zasahovali proti tým, ktorí sa nevedia zmestiť do kože. Inak je tento incident záležitosťou polície. My si strážime vzťahy s ostatnými klubmi a nebudeme to riešiť trestnými oznámeniami a podobne. Navyše, predstavitelia Slovana nám ponúkli pomoc pri likvidácii škôd. A myslím si, že sa budú snažiť urobiť si poriadok so svojimi fanúšikmi," hovorí Kašpar.
"ŠK Slovan sa dôrazne dištancuje od prejavov intolerancie, násilia, vandalizmu, rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie a fašizmu," stojí vo vyhlásení klubu.
Koľko nacistov je medzi ultrafans?
Hneď navrchu stránky ultrafans Slovana www.ultrasslovan.sk je reklama na oblečenie značky Eighty Eight (88). Podľa mnohých zdrojov to v neonacistických kruhoch znamená kód písmen HH (podľa umiestnenia v abecede), čo znamená Heil Hitler. Podľa našich informácií polícia o reklame vie, ale ide o registrovanú značku. Polícia pritom takéto oblečenie zabavuje ako propagáciu fašizmu. Je tiež známe, že ultras Slovana a nacistickí skini mali v Bratislave spoločnú domovskú krčmu. Veľa prezývok účastníkov fóra na stránke obsahuje slovo "biely" - a nielen v slovanistickej modro-bielej kombinácii. Biela rasa. Aj 88-ka sa nájde. Svoje transparenty a nápisy mávajú ultras napísané germánskym švabachom.
Čím to je?
Prečo sa vandali prejavujú pri futbale a nie pri iných tvrdých tímových hrách? O dôvode sa môžeme len domnievať. "Rizikovým faktorom je anonymita v dave na obrovských priestoroch futbalových štadiónov, čo s alkoholom funguje ako rozbuška," hovorí psychológ Ján Varmuža, ktorý sa zaoberal aj psychológiou športu. "Futbal je totiž s alkoholom spojený, veď aj sponzorom ligy je pivovar - a pri menej rizikových zápasoch dokonca čapuje pivo zadarmo. Nebezpečná je aj frustrácia - ultrafans víťaziaceho družstva sú obyčajne menej agresívni ako priaznivci porazených. Tým je všetko jedno, človek zatlačený do kúta je psychicky najlabilnejší. Tak to bolo aj v prípade zápasu Slovana s Artmediou."
Ako?
Skôr ako otázka "prečo" je na mieste riešenie, ako podobným situáciám zabrániť. Petržalka aj Senec boli zo strany polície, zdá sa, nezvládnuté. Podľa Jána Varmužu bolo potrebné do sektoru s ultrafans nasadiť policajtov, najlepšie nenápadných civilov, ktorí neprovokujú, ale vedia včas zasiahnuť proti konkrétnym násilníkom. Váhať a potom tĺcť všetkých do radu nie je efektívne.
"Takto to bolo napríklad aj pri kvalifikačnom zápase Anglicko - Slovensko na ME 2004 v roku 2002. Policajti vyťahovali z davu šíriteľov davovej psychózy ešte predtým, ako začali škodiť naozaj. Bývalo zvykom, že keď prišli na bratislavskú stanicu fanúšikovia Spartaku Trnava, kordóny policajtov ich odprevadili na petržalský štadión, kde mali svoj sektor a potom ich ,hodili' späť na stanicu. Všetko mali pod kontrolou," hovorí Varmuža.
Ultrafans Slovanu svoj pochod na svojej internetovej stránke včas avizovali, takže bolo viac-menej jasné, že zápas bude problémový.
"Nakoľko usporiadatelia nemohli vlastnými silami zabezpečiť verejný poriadok, použila polícia potrebné sily a prostriedky na jeho obnovenie," stojí v tlačovom vyhlásení bratislavskej polície. "V oboch prípadoch polícia zasiahla, keď začali fanúšikovia vytrhávať sedadlá na tribúnach. Z bratislavskej Petržalky polícia predviedla sedem osôb vo veku 16 až 25 rokov."
Nasledujú opisy prípadov. Žiadne vysvetlenie, prečo museli policajti vyčkávať až na prvé vandalské skutky.
Bitky mimo štadióna
Pre fanúšikov, ktorí si potrebujú vybiť energiu inak ako povzbudzovaním, je dnes už prostredie štadióna nebezpečné. Preto sa stretávajú na neobývaných miestach, kde prebiehajú bitky. Nazývajú sa hooligans, ultrafans sa k bitkárstvu nehlásia.
Pri bojoch platia isté pravidlá - skupiny sa dohodnú na počte, zakázané sú tyče, palice a reťaze, platí pravidlo, že do ležiaceho sa nekope a podobne. Dôležité je to, že pri takýchto bitkách nie sú ohrození nevinní diváci ani hráči. Iná vec je, keď sa bitky "hools" konajú v uliciach mesta.
Jednou z vychýrených bratislavských bojových oddielov je Slovan Hooligans Pressburg. Na ich internetovej stránke hooligans.xmsites.com si poctivo vedú záznamy z každej akcie. Takto napríklad píšu o reprezentačnom zápase Slovensko - Nemecko v septembri 2005:
"Po zápase prebehlo niekoľko stretov 30-10, 10-5, 5-5 a podobne (t. j. bitiek tridsiatich na desiatich atď. pozn. aut.) Niekedy bolo viacej nás a inokedy Nemcov. Prehrali sme len jeden boj a to ten, keď nás bolo 8 a ich bolo 30. Pri tejto potýčke jeden Nemec inkasoval bodnú ranu. Keďže sme rozlezení po celom okolí štadióna a všade je milión fízlov, tak preskupujeme sily a ideme v nádeji do mesta. Veľa ľudí to vďaka fízlom vzdalo a tak nás bolo do 40. V meste ale na počudovanie akurát kriminálka a žiadni Nemci. Už sme to vzdali a išli domov, keď na rohu jednej krčmy vidíme Nemcov. Ideme na nich, ale v sekunde nám cestu prehrádzajú tri policajné auta a ďalšie sa už rútia z diaľky. S kriminálkou po boku sme opustili bojové pole, ktoré bolo ešte nenasýtené krvou."
Čo dodať? Hádam len to, že hooligans obľubujú značku oblečenia A.C.A.B. (All Cops Are Bastards, teda všetci policajti sú bastardi). Zaregistrovanú ju má nemecká spoločnosť Troublemaker a je tiež obľúbenou značkou neonacistov. Skratku A.C.A.B. majú hooligans aj v znaku.
Ľudia sa na futbale menia
"Ani ,vzorní otcovia rodiny' často nedávajú svojim synom dobrý príklad, keď ich zoberú na zápas," hovorí psychológ Ján Varmuža "Vulgárne pokriky na hráčov aj rozhodcov, neobjektívne posudzovanie hry určite deťom nepomáha v uvedomení si, ako to vo svete chodí." Ľudia sa na futbale, podobne ako vo vypätých situáciách pri šoférovaní, menia. "Minule ma nahovoril známy, aby som s ním išiel na futbalový zápas mužstva nášho mestečka proti mužstvu iného mestečka," píše náš čitateľ v diskusnom fóre. "Na futbal inak nechodím. A čo ma zaujalo v obecenstve? Môj bývalý učiteľ, pedagóg. Počas celého zápasu vykrikoval oplzlé slová, hlavne na adresu rozhodcu. Keď sa takto správa učiteľ, čo čakáme od vymetencov typu ultrafans?"
ooo
Futbal naživo si mnoho ľudí spája s nedeľnou pohodou. Chlapi a chlapci z rodiny sa zoberú, dospelí si dajú pivo, deti malinovku a spolu sa potešia zo zápasu. Pokiaľ však budú predstavitelia futbalových klubov všemožne ospravedlňovať vandalizmus a agresivitu vysvetľovať rozhodnutiami rozhodcov, pohoda nebude. Keď niekoho nabudúce naštve verdikt rozhodcu a "od jedu" rozbije v meste výklad, bude to stále skvelý a nevinný fanúšik?
Ultras Slovana... ...a ich spôsob povzbudzovania. FOTO - WWW.ULTRASSLOVAN.SK
