Keď sa pred pár rokmi naša dámska turistická skupina po celodennej túre blížila k Sliezskemu domu, poslednú polhodinu sme nehovorili o ničom inom ako o pive, ktoré si tam objednáme. Jedna z nás navrhla dať si nie obyčajné pivo, ale pivo rezané, veď si zaslúžime. Dvom neznalým sa vysvetlilo, o čo ide a tempo sa znateľne zrýchlilo. Mladý čašník sa na nás ustráchane pozrel, keď sme mu oznámili, že áno, štyri rezané pivá. S čím mal problém, sme sa dozvedeli za pomerne dlhý čas, keď priniesol dva poháre krásneho čierno-žltého nápoja presne od seba oddeleného a dva poháre piva neidentifikovateľnej farby s ospravedlnením, že rezané pivo pripravoval po prvý raz a že sa mu to veľmi nepodarilo. Odpustili sme mu, vyžrebovali sme si, kto bude piť pásikavé a kto zmiešané a rozvíjali sme odbornú debatu o tom, že načapovať rezané zrejme treba vedieť a o tom, ako by sme to robili my. V každom prípade nás pivo osviežilo natoľko, že sme dolu šli nielen veselšie, ale i odvážnejšie. A priznávali sme sa, ktorá z nás kedy po prvýkrát pila pivo. Boli sme na tom približne rovnako, teda ja som si z neho tajne usrkávala ako školáčka, keď ma otec v nedeľu poobede poslal s džbánom do neďalekého hostinca. Keď som prišla pod bránu domu, výdatne som si z džbánu odpila. Dodnes neviem, či si to otec nevšimol, alebo bol benevolentný. Našťastie som pivu ani "viacgrádovým" nápojom nepodľahla, ale nepochybujem, že práve tak môže začínať neskorší pivár, "štamgast" najbližšej krčmy. Ale keď už aj v Európskom parlamente vznikol Pivný klub, ktorý združuje až tretinu europoslancov, dá sa proti tomu namietať? Aj u nás máme pivárov dosť, veď vypijeme prepočítane na jedného obyvateľa asi 110 litrov piva za rok. Ale sú aj lepší! Na jedného Čecha pripadne na rok 320 pollitrákov, Íri vypijú 140 a Nemci 123 litrov na osobu a rok. Niet sa čomu čudovať, keď sa s pivom začalo v posledných rokoch toľko vymýšľať, že človeku nedá, aby novinku neodskúšal. Nedávno ma ponúkli bavorským drožďovým pivom "Heffe weissbier". Existuje klar a tržb - jasné a zakalené. Nuž teda, zakalené podané v pohári s citrónovým kolieskom je naozaj noblesné pitie. A ktovie ako asi môže chutiť ten tzv. weizenbock, ktorý tiež vymysleli v Nemecku. Ide o silné pšeničné pivo, ktoré má vyšší obsah alkoholu, veľmi dobrú penivosť a tmavšiu jantárovú farbu. Nepije sa však pre osvieženie, ale najmä k ťažším jedlám, keď sú už večery chladnejšie.
Neviem, či ste si niekedy uvedomili, že niet filmu, v ktorom by chýbala scéna ako si muž z chladničky vyberá fľašu piva. Aj to v podstate potvrdzuje, že pivo je naozaj ten "druhý chlieb". (kt)
