Od stredy vieme, ako by chcel Saddám Husajn zomrieť. Bývalý iracký prezident držal v ruke Korán a v tmavom obleku vyzeral pred bagdadským súdom po dvojtýždňovej hladovke zvädnuto. Hovoril však odhodlane. Na jánošikovské "Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte", samoľúby narcis guráž nemá, na to sa má Husajn veľmi rád.
Spresnil len spôsob, ako majú jeho kati postupovať, ak mu napokon súd vymeria hrdelný trest. "Ak nado mnou vynesiete trest smrti, majte na pamäti, že som vojak a mal by som preto byť popravený popravnou čatou a nie obesený ako obyčajný kriminálnik," povedal sudcovi.
Smrť nad Husajnom visí od chvíle, keď ho v decembri 2004 vytiahli z jeho zaprášenej skrýše americkí vojaci. Diktátor sotva môže rátať s iným ako najvyšším trestom, a to ho iracký tribunál ešte ani nezačal súdiť z genocídy Kurdov.
Od roku 2003 trest smrti v Iraku pritom nikto nedostal. Saddám môže byť prvý, kto ho po jeho zvrhnutí dostane.
Možno aj bezvýchodisková situácia udržuje v diktátorovi jeho spupnosť, a tak rozkazuje, ako sa ho majú zbaviť.
"Mysleli ste si, že Saddám Husajn nebude po 20 dňoch bez jedla schopný rozprávať?" fľochol drzo. A svojim stúpencom odkázal: "Keď uvidíte americké auto, môžete ho napadnúť." Sudca mu hneď vypol mikrofón.
Súd včera rozhodol, že rozsudok nad Saddámom vynesie až v októbri. Dovtedy môže Husajn naťahovať a zahrávať sa.
Čo sa zmení na každodennom živote Iračanov, keď sa naozaj dostane až na popravisko? Asi málo. Určite pribudne atentátov jeho sunnit?ských prívržencov. A mnohým sa uľaví, že dostal, čo si zaslúžil. Či už na slučke, alebo ho zastrelia.
MAREK CHORVATOVIČ
