Ako zabrániť prehrievaniu bytu:

* dôležité je zatemniť stranu, na ktorú svieti slnko

* vetrať by sa malo predovšetkým zo strany, na ktorú slnko nesvieti

* v noci využiť pokles teploty a čo najviac vetrať, aby sa byt "vychladil"

BRATISLAVA - Vysoké teploty, ktoré už niekoľko týždňov sužujú Slovensko, nedajú spať najmä obyvateľom bytoviek. Steny obytných domov sa vyhrejú a ani nočné teploty, ktoré klesajú pod 20 stupňov, byty väčšinou neochladia.

Horúčavy trápia hlavne obyvateľov panelových domov. V nich sa najmä v južných oblastiach Slovenska držia teploty okolo 30 stupňov aj v noci. Menej sa, naopak, sťažujú ľudia z malých bytoviek a rodinných domov.

Podľa oficiálnych odhadov žije v panelákoch až 45 percent ľudí a len v bratislavskej Petržalke je to prevažná väčšina zo 120-tisíc obyvateľov tohto sídliska.

Medzi ľuďmi prevláda názor, že horúce sídliskové byty môžu najmä betónové steny, ktoré "zhromažďujú" teplo a aj v noci ho sálajú do bytov.

Lenže tomu nezabránia ani domy z tehál. Pani Helena býva v tehlovej bytovke na najvyššom poschodí v širšom centre Bratislavy. Podvečer má v byte 32 stupňov, ráno po celonočnom vetraní teplota klesne na 29.

Pre pani Helenu sa utrpenie nekončí ani v práci, kde sedí v kancelárii bez klimatizácie v centre mesta a poobede je tam 32 stupňov.

Obranou je hlavne tienenie

"Teplo v bytoch závisí najmä od veľkosti okien a ich orientácie," povedala odborníčka na stavebné konštrukcie Zuzana Sternová. Samotný betónový panel teda nie je podľa nej príčinou vysokej teploty a veľký vplyv nemá ani hrúbka múrov. "Toho tepla nie je rozhodne toľko, aby ho panel bol schopný naakumulovať," vysvetlila.

V bytoch na sídliskách je horúco najmä preto, lebo majú pomerne veľké okná. Tie určili modernejšie normy, povedala Sternová. Problém nastane vtedy, ak je byt oknami orientovaný na juhozápad, odkiaľ prichádza najviac tepla.

Dôležitý je tiež typ strechy. Sedlovými strechami prúdi vzduch a byty pod nimi nie sú také prehriate ako pod plochými strechami. To isté platí aj pre rodinné domy, kde rovnú strechu možno pred teplom chrániť napríklad nátermi, vrstvou štrku alebo dokonca vrstvou vody.

Zateplenie má podľa Sternovej v lete len minimálny vplyv.

Významný vplyv má, naopak, tieň stromov. Tienenie je podľa Sternovej najlepšou obranou proti horúčavám a pomôžu najmä

vonkajšie žalúzie spolu s prievanom.

Výmena starších okien za novšie - napríklad plastové - nemá vraj takmer nijaký vplyv.

Pomôcť môže klimatizácia

Pomôcť môže klimatizačná jednotka, ktorá sa dá kúpiť v hypermarketoch aj za niekoľko tisíc korún. Ladislav Prieložný zo spoločnosti ABC Klima však upozorňuje, že tie lacnejšie môžu byť nespoľahlivé, majú vyššiu spotrebu elektriny a problém býva s náhradnými dielcami.

Kúpa a montáž štandardnej klimatizácia do trojizbového panelákového bytu sa dá podľa Prieložného vtesnať do 50- až 60-tisíc a približne 10 percent navyše stojí klimatizácia s tepelným čerpadlom, ktorá zaistí vykurovanie v prechodných obdobiach, keď je zima a ešte nefunguje ústredné kúrenie.

Náklady na chladenie však nie sú malé. Celodenné chladenie trojizbového bytu vyjde približne na 190 korún, hoci väčšina ľudí klimatizáciu zapína na kratší čas. Hodina vyjde asi na osem korún.

Montáž netrvá dlho - odborná firma by ju mala zvládnuť určite do dvoch alebo troch dní, povedal Prieložný. Otázka je, či pri súčasných horúčavách bude na trhu dostatok klimatizačných jednotiek.

(knm)

Klimatizácia môže byť aj nebezpečná

BRATISLAVA - Klimatizácia môže spôsobovať aj zdravotné problémy. Katarína Halzlová z úradu hlavného hygienika povedala, že najväčšie riziko je spojené s jej nastavením.

Ak je medzi nastavenou teplotou v miestnosti a vonku príliš veľký rozdiel, organizmus utrpí šok a často sa to prejaví ochorením citlivých miest. Kto máva problémy s ušami, budú ho bolieť, ak je náchylný na nádchu, dostane ju, ak má problémy trebárs aj s vaječníkmi, situácia sa zhorší. Ideálny rozdiel medzi teplotou vonku a nastavenou klimatizáciou je podľa Halzlovej 4 - 6 stupňov.

Riziko spôsobujú aj baktérie, ktoré sa v klimatizácii usadzujú a množia. Najnebezpečnejšie sú baktérie legionella, ktoré môžu spôsobovať aj vážne kĺbové či nervové ochorenia. V zahraničí sa podľa Halzlovej špičkové hotely hrdia tým, že majú bezpečnú klimatizáciu, ktorú pravidelne čistia odborníci. (haj)

Ktoré domy sa prehrievajú viac:

* novšie s veľkými oknami, ktoré dovnútra prepúšťajú veľa svetla a robia "efekt skleníka" * s rovnou strechou, ktorá pohlcuje teplo * vyššie domy, ktorým netieni zeleň * domy v hustej zástavbe s malým množstvom zelene

Ktoré sa prehrievajú menej:

* s menšími oknami, ktoré neprepúšťajú veľa slnečného svetla * so sedlovou strechou, pod ktorou cirkuluje vzduch a chladí ju * väčšinou nižšie domy dostatočne obkolesené zeleňou